37. kapitola

37. kapitola

Dnes máte šťastný deň! Je tu ďalšia kapitola SasuSaku...a aby ste to lepšie pochopily radím vám prečítať si kapitol 23. Prečo? To uvidíte...teda ak pochopíte čo som tým myslela...

Príjemné čítanie...

Tma. Kroky. To bolo všetko čo vnímala.

Čo sa to preboha deje? Kde to som?

Bolela ju strašne hlava a nedokázala na nič myslieť. Bolo to hrozné. Pamätala si len ako sedela so Sasukem v reštaurácii. No po chvíli ju začala bolieť hlava a šla teda domov. Čo sa stalo neskôr netušila. Jedno bolo však isté. Niekto ju práve unáša. Alebo to tiež môže byť nejaký kanadský žartík. O tom ale pochybovala. Nemala žiadnu čakru, vlastne ju mala zablokovanú. Musel to robiť profík ináč by ju aspoň trocha cítila. Bola v peknom maléri. A k tomu všetkému ju poriadne rezali laná na zápästiach a nohách. Cez oči mala pásku a aby nemohla volať o pomoc zaviazali jej aj pusu odporne chutiacou šatkou. Stále ju bolela hlava, nemala dosť síl ani na to aby sa aspoň pokúsila o útek. Zrazu ninja, ktrý ju niesol, zastavil. Pravdepodobne boli na mieste. Sakura nahnevane kopla do prázdna, ale očividne to toho ninju trápilo najmenej. Dobre vedel, že omamujúca látka, ktorú vypila účinkuje ešte dlho po jej skonzumovaní. Niečo zavŕzgalo a ninja sa zas pohol. Tentoraz však Sakura cítila, že sa pohybuje pomalšie. Šiel opatrnejšie akoby sa niečoho obával.

Už ste tu? Výborne!

Začula niečí hlas. Vtom ju ninja zhodil z pliec na zem. Zakvílila lebo si udrela hlavu. Niekto sa začal smiať. Pokúsila sa roztrhnúť laná, no márne. Bolo to celkom zbytočné. Razom prestal smiech. Ktosi vošiel do miestnosti. Mal ľahký krok a keď kráčal po podlahe počula ako sa za ním kĺže plášť. Ihneď jej napadlo kto to môže byť. Ten sviniar! Ale na čo ju uniesol?

Vy! Choďte!

Áno Kisame-sama.

Odpovedali zborovo ninjovia a zmizli. Sakura to usúdila podľa slabého prasknutia.

Kisame nechaj ma tu s ňou chvíľu osamote.

Zamrmlal chladný hlas. Dvere sa zasunuli a v izbe ostali len oni dvaja. Sakura sa ani nepohla. Pocítila prsty blízko svojich pier. Chytili pásku a strhli ju. Naďalej ostala pokojná. Počula ako sa kĺže kov o kov. Podľa všetkého ninja vytiahol kunai. Dotkol sa ním jej jemnej pokožky na tvári. Hranou sa priblížil k jej spánku. Jeden zlý pohyb...ani nechcela pomyslieť čo by sa bolo stalo. Trhol rukou čím rozrezal pásku na jej očiach. Pár ráz ich zavrela a otvorila aby jasnejšie videla v šere. Pozrela sa na Itachiho kľačiaceho vedľa nej. Čierne, temné oči sa zabodli do zelených. Nezazrela v nich nič, ani krutosť alebo dačo podobné. Vstal. Naďalej naňho upierala zrak. Pohľadom ju preskúmal.

Nerozumiem čo na tebe vidí môj braček. Našiel by omnoho krajšie, keby sa poobzeral.

Povedal arogantne. Sakura sa zamračila.

Nebudem sa obťažovať mu na niečo odpovedať. Aj keby ma neviem ako urážal.

Pomyslela si. Itachi prešiel k jej hlave a zohol sa k nej.

Som zvedavý či sa kvôli tebe obetuje.

Zašepkal jej do ucha.

Mohol by som ťa rozviazať, ale nechce sa mi naháňať ťa. Takže buď ťa naďalej budú rezať tie ostré laná alebo mi sľúbiš, že tu pekne ostaneš.

Nič nespravila. Uškrnul sa. Chytil dva shurikeny a hodil ich smerom k jej rukám a členkom. Mieril celkom presne. Ostrie zbraní preťalo laná. Sakura sa posadila a pošúchala si zápästia. Vzhliadla k Itachimu. Bolo by to márne zaútočiť naňho v takomto stave. Zbytočne by si minula energiu, ktorá ju drží pri vedomí.

Nebudeš na mňa útočiť?

Spýtal sa ironicky. Znova nič nepovedala. Len sa naňho dívala.

Si dáka mĺkva. Nenadávaš mi, neútočíš na mňa...možno by zabralo keby som začal hovoriť o Sasukem.

Úkosom sa na ňu pozrel.

Ach, môj milý braček bol vždy uzavretý. Teda odkedy...no určite vieš čo sa stalo. Od tej chvíle prestal mať rád ľudí, vlastne ich začal neznášať. Už len kvôli tomu, že sa majú lepšie ako on. Nikdy nikoho neľúbil ani nič podobné. Podľa neho je láska zbytočná.

Zastavil sa. Sakura sa však držala na uzde.

Prečo si teda myslíš, žeby zrazu mohol mať niekoho rád? Aj keď si to ty? Podľa mňa ťa chce len a len využiť aby bol u Hokage a ostatných v lepšom svetle. Ty sa preňho obetuješ, ale jemu je to fuk.

Drž hubu. Aj tak to nie je pravda.

Zavrčala kunoichi.

Zhltneš mu aj to, že sa zaujíma ako ti je? Chce len aby si sa cítila dobre, neusmievaj sa ešte som neskončil. A keď sa budeš cítiť ako v siedmom nebi odkopne ťa. Na čo by mu bola taká zbytočná vec ako je láska? A k takej slabej žene ako si ty?

Možno si myslíš, že toto ma položí. Si však na veľkom omyle.

Usmiala sa Sakura. Itachi zdvihol jedno obočie, no náhle sa jeho výraz v tvári zmenil.

No mám pre teba novinku. Ty určite netušíš, že pred tebou niečo tají.

Nebuď smiešny.

Tak dobre. Pamätáš sa na to, keď bol tak vážne zranený? A vtedy si ho nachytala s tou Karin, či ako sa volá.

Ako to môže vedieť?

Nezostalo to medzi nimi len pri bozkoch.

Čo tým myslel?!

Tak nad tým popremýšľaj.

Povedal Itachi a zmizol. Nechal Sakuru aby sa zahĺbila do tých zlých spomienok, ktoré ju ťažili už dlhšie. Skutočne ju Sasuke podviedol alebo si to Itachi len vymýšľa aby ju naštval?

Tento týždeň napíšem aj ostatné pokračovania príbehov...tak zatiaľ...

Barbra