8. kapitola

8. kapitola

Naruto ležal v tráve a z úst mu trčal kúsok stebla. Bolo neskoré popoludnie a slnko už pomaly zachádzalo za obzor. Malý zelený kopec sa nachádzal neďaleko Konohy a Naruto sem rád chodieval oddýchnuť si. Aj dnes si sem prišiel odpočinúť po ťažkom tréningu s Hinatou. Tá odišla domov, ale sľúbila, že ho navštívi večer. Naruto v to dúfal.

Chvalabohu, že som nešiel so Sakurou na tú misiu. Nemal by som teraz toľko voľna.

Uškrnul sa v duchu, no už len pri spomienke na ňu ho trápili výčitky svedomia. Dúfal, že sa jej nič nestalo. On sa už zo svojej misie s Hinatou vrátil pred 2 dňami. Mali šťastie, ninju našli hneď v prvý deň a o deň neskôr sa ho zbavili.

Ako tak Naruto rozmýšľal, či sa Sakura vráti v poriadku domov, začul šuchot lístia. Zdvihol kunai nôž, ale nepostavil sa. Pred ním sa objavil nejaký ninja. Naruto sa mu ihneď zjavil za chrbtom. Pri krku mu držal kunai. Ninja zdvihol ruky na znak mieru a on ho pustil.

Kto si a čo tu chceš?

Spýtal sa ho Naruto.

Ja som jeden z nijov, ktorý išli na misiu so Sakurou Haruno. Lenže naskytli sa problémy a ja a moja skupina sme sa vrátili. Nemáme žiadne správy o Sakure a jej spoločníčky sme našli neďaleko miesta, kde sme sa mali stretnúť. Ale ona s nimi nebola. Vraj išla špehovať...

Ninja sa zhlboka nadýchol akoby chcel nabrať odvahu na vyslovenie toho mena.

...Sasukeho Uchihu a odvtedy ju nevideli. Od toho dňa prešli 3 dni.

Naruto sa naňho ohromene pozrel. Ak hovoril pravdu Sakura je vo vážnom nebezpečenstve. Prečo s ňou len na tú misiu nešiel?! Možno teraz navždy stratí svoju priateľku!

Všimol si, že ninja ešte stále čaká na jeho pokyn. Kývol rukou, že môže ísť. Ninja menom Takanobu zmizol. Naruto sa zamračil. Ihneď musí ísť za Hinatou a Kakashim. Nejak už le nájdu Sakuru a privedú ju domov živú a zdravú. Naruto sa pozrel na oblohu, ktorá mala vďaka zapadajúcemu slnku oranžovú farbu. Cítil, že je dnes posledný takýto teplý deň. Skrížil prsty a zmizol.

**

Sasuke sa zhlboka nadýchol. Nevedel čo má teraz spraviť. Bolo to možno po prvý raz v jeho živote, že sa nevedel rozhodnúť. Mal ostať so Sakurou? Alebo naďalej hľadať Itachiho? Jeho myseľ prikazovala zabiť brata, ale jeho srdce...čo vlastne chcelo? Z časti zavraždiť Itachiho a z tej druhej? To netušil.

Úkosom sa pozrel na spiacu kunoichi. Nevedomky sa usmial.

Nemôžem sa s ňou vrátiť do Konohy. Podľa niektorých som ich zradil. Neprivítali by ma s otvorenou náručou.

Rozmýšľal Sasuke. Sakura sa mykla. Podišiel k nej a uprene sa na ňu zahľadel. Má ju tu nechať a odísť? Pohladil ju po tvári.

Gomme Sakura. Zbohom!

Zašepkal a pobozkal ju na čelo. Sakura sa v sne usmiala a prevrátila sa na bok. Sasuke sa od nej odvrátil. Pri otvore do jaskyne sa naposledy obzrel. Všetky zbrane ležali pri nej. Môže odísť. Skrížil prsty a zmizol až sa okolo neho zvíril prach.

Sasuke si však nevšimol ako pri jeho odchode spiaca Sakura vyronila slzu. Skotúľala sa na kunai, ktorý ležal pri nej, presne v tej chvíli keď Sasuke zmizol možno navždy z jej života.