Narutopribehy | 35. kapitola

35. kapitola

Pane?

Hm?

Mám nové správy o tom Uzumakym.

Hovor.

Zistili sme, že má veľa priateľov, ale asi najbližšia mu je Hinata Hyuga.

Takže tú zajmete.

Je tu ešte niečo. Zdá sa, že sa Sasuke Uchiha sa vrátil do Konohy.

Ty môj hlúpy braček...

Ale ten by nám nemal prekážať...

Zmena plánu. Zistite mi všetko Sasukem.

Ale pane. Nemali by sme zamerať na Uzumakyho?

Nepočul si Uchihu?! Rozkaz je rozkaz.

Á-áno Kisame-sama.

**

Čo zas chce ten psychopat?

Sasuke kráčal smerom k Ichiraky-ramenu. Pred pár minútami mu volal Naruto, že je to nesmierne dôležité. Ani prinajmenšom sa mu nechcelo, ale v telefóne znel Narutov hlas naliehavo.

Sasuke!

Naruto ho privítal nadšením vyskakovaním a širokým úškrnom. Sasuke vyvrátil oči.

Poď si dať ramen.

To bolo také súrne?

Kdeže! Som len hladný...

Sasuke si povzdychol, to bolo pre neho typické. Na čo sa tu sním zahadzuje? Dnešné poobedie mal skvelo naplánované. Chystal sa ísť so Sakurou von, potom by šli na romantickú večeru a nakoniec by konečne vyhral tú hlúpu stávku.

Dobrý starký! To čo zvyčajne...

Objednal si Naruto hneď ako si sadol k pultu. Sasuke si tiež sadol, aj keď nevoľky. Bolo mu podozrivé ako sa jeho priateľ prihlúplo usmieva. Začínalo ho to štvať.

Tak čo si chcel?

Spýtal sa otrávene. Naruto sa zas uškrnul tentoraz s jedlom medzi zubami.

Sasuke konečne som ťa porazil!

Ako to myslíš?

Vyhral som stávku!

Čože?! Nehovor mi, že...

Ale áno! Včera v noci bola u mňa Hinata a...

Naruto si neodpustil výsmech. Vety a slová ako "Looser!" a "Ja som lepší!" padali na Sasukeho ako ťažké kamene. Ako mohol s tým idiotom prehrať?! Nerozumel tomu a pritom mal takú dobrú taktiku.

Sasuke vieš, že teraz musíš urobiť čo ti poviem?

To som zvedavý.

Musíš...

Naruto sa najprv zatváril, že hrozne úpenlivo rozmýšľa, Sasuke pochyboval o tom, že vôbec dokáže rozumne myslieť. A mal pravdu. To čo Naruto vymyslel bola strašná blbosť.

Tak to v žiadnom prípade!

Ale no tááák!!! Veď som vyhral!

Nie, to neurobím.

Si strachopud!

Nie som!

Prečo to teda nespravíš?

Tak ty skús vtrhnúť do ženskej šatne iba v trenkách!

Ja by som to v pohode urobil.

Lenže na teba by sa hneď ženské nevrhli ako sliepky na zrno.

Pomyslel si Sasuke.

Čaute!

Naruto aj Sasuke nadskočili. Sakura sa pobavene zasmiala.

Čo také ste riešili?

Nič! Nič!

Povedal rýchlo Sasuke. Zamračene sa naňho pozrela, ešte nikdy ho nevidela takého rozrušeného. Akoby niečo tajil.

Naruto? Čo sa tu deje?!

Ale nič...

Ani to nestihol vysloviť Sakura mu jednu vylepila.

Neklam mi!

Nech ti to povie Sasuke!

Sakura sa naňho výhražne pozrela.

Chcem to vedieť od teba!

Naruto sa pripravil na ďalší úder. Sasuke však Sakuru rýchlo zastavil. On jediný mal toľko rozumu, že mu došlo čo by sa bolo stalo keby Naruto vyklopil o čom sa bavili. Sakura sa zarazene pozrela na Sasukeho.

Nechaj toho chudáka. Poďme sa radšej prejsť.

Navrhol a predtým než spolu so Sakurou odišiel hodil na Naruta varovný pohľad.

**

Slnko bolo vysoko na oblohe, dnes bolo skutočne krásne počasie. Neďaleko Ichiraky-ramenu bola škola. Z tade sa práve so smiechom vyhrnula kopa detí. Sakura so Sasukem prechádzala okolo, keď k nim nečakane pribehlo pár malých učňov.

Vy ste ninjovia?

Spýtali sa takmer jednohlasne. Sakura prikývla.

Mohli by ste nám predviesť nejakú techniku? Prosím!

No ja neviem...

Prosím!

Deti začali objímať Sakurine nohy. K Sasukemu sa pre istotu nepribližovali.

Prečo ste mi zas utiekli?!

Skríkol nejaký Chuunin a za pár sekúnd bol pri svojich žiakoch.

Ale Iruka-sensei, my sme sa chceli presvedčiť či sú toto naozaj ninjovia.

Deti ukázali na Sakuru a Sasukeho. Ninja k nim zdvihol zrak. Nespoznal Sasukeho.

Ako sa voláte pane?

Spýtalo sa piskľavým hlasom jedno malé dievčatko ťahajúce Sasukeho za tričko. Sasuke pozrel k nej dole.

Sasuke Uchiha.

Povedal. Iruka sa naňho udivene pozrel. Tak toto má byť jeho bývalý žiak? Neveril vlastným očiam.

Vy ste z klanu Uchiha?

Z toho legendárneho klanu?

Vy ste slávny!

Máme váš klan v učebnici!

Kričali všetky deti naraz. Sakura sa pobavene pozrela na Sasukeho tvár Všimla si, že sa cíti tak trochu nesvoj medzi toľkými deťmi. V tom jej niečo napadlo.

Iruka mohla by som sa s tebou pozhovárať osamote?

Spýtala sa Sakura. Muž prikývol a nachvíľu ponechal deti so Sasukem.

Chcela som sa ťa opýtať či by si nemohol Sasuke tu v škole trocha zarobiť. Vieš nemá prácu a myslím, že by pár detí zvládol.

Úkosom sa pozrela na Sasukeho, ktorý sa práve pokúsil odtlačiť dvoch malých chlapcov. Tí doňho totiž svojimi maličkými päsťami búšili.

No ja neviem. Mala by si sa opýtať Tsunade-sama. Na mne to nezáleží.

Znova musela presvedčiť Hokage. Dúfala, že s tým bude súhlasiť.

**

Sasuke-kun?

Hn?

Pozrel sa znudene na Sakuru opierajúcu sa o jeho hruď. Po celý čas nepovedala ani slovo bol zvedavý čo mu chce oznámiť, keď ho dnes zavolala k sebe domov.

Zohnala som ti prácu.

Čo? A akú?

Sakura sklopila zrak.

Žeby si na pár dní, teda možno aj týždňov, zaskočil za jedného senseia v akadémii.

Povedala rýchlo Sakura. Sasuke sa skoro zadrhol vlastnými slinami. On a učiť?!

Čo povieš?

Sasuke by rád namietal keby sa Sakura netvárila tak sladko a keby nemala na sebe tú nočnú košeľu cez ktorú jej bolo vidieť takmer všetko. Vlastne by jej návrh ľahko odmietol keby nebol chlap a ona ho tak strašne nepriťahovala