34. kapitola

34. kapitola

Ach, to je tak romantické! A ona mu povedala, že ho miluje a on ju objal a...

Kakashi sa roztápala v citoch a nemohlo ho vôbec nič vyrušiť. Pretočil ďalšiu stránku, pričom si zotrel slzy z tváre. Zrazu niekto zaklopal. Nevšímal si to a čítal ďalej. Po chvíli sa klopanie ozvalo znova. Nevoľky odložil knihu, šiel sa pozrieť kto ho tak neskoro večer vyrušuje. Otvoril dvere a skoro spadol na zadok, keď uvidel toho kto klopal.

Sasuke, čo tu prosím ťa hľadáš?

Musím si nájsť prácu, myslel som si, že by si mi mohol poradiť...

Aha, no neviem či by ti to Tsunade-sama dovolila.

...

Ale možno by ju mohla presvedčiť Sakura-chan, skús ísť za ňou.

Sasuke prikývol a kývol rukou, po chvíli zmizol v tme. Kakashi sa obrátil krútiac hlavou, ale hneď ako zobral do rúk knižku, tvár sa mu rozjasnila. Prestal vnímať všetko okolo seba, teda okrem jeho obľúbenej knihy.

**

Ležal na posteli a čakal. Nevedel či príde, ale nádej tu vždy bola. Áno už koľký raz sa spoliehal na nádej, pretože to bola práve ona, ktorá ľuďom odjakživa pomáhala nevzdať boj. Aj on sa ňou posilňoval už od malička. Mal svoj veľký cieľ, lenže ten bol príliš ďaleko a občas si myslel, že je to nemožné, avšak keď sa pozrel na kamenné tváre Hokage nad Konohou dodalo mu to nádej a vedel, že on to tiež dokáže. Vždy ho to posilnilo, vždy tu bola tá skvelá nádej. A aj keď toto na čo čakal nebol boj ani jeho cieľ, pomaly si myslel, že nepríde. Pohľad upieral na dvere kúpeľne. Srdce mu vždy poskočilo, keď začul nejaký zvuk, avšak ani raz to nebol zvuk kľučky.

Je už pripravená? A aké to bude keď je?

Uvažoval Naruto, a nachvíľu si prestal všímať okolie. A tak ani nezbadal ako sa dvere pootvorili a niekto nazrel dnu. Hneď sa však znova potichu zavreli. Hinata sťažka dýchala. Opierala sa o stenu a nevedela čo robiť. Pozrela sa na svoj odraz v zrkadle. Neprekvapilo ju, že jej tvár horí červeňou. Zamračila sa na seba.

Hinata ty nie si slaboch.

Zamrmlala.

Ale áno som.

Zakvílila a zo zúfalstva schytila kefu na vlasy a už asi po tisíci raz si ňou prešla po vlasoch. Pravdepodobne sa ráno zobudí a už žiadne mať nebude. Zrazu začula ako niekto chodí po izbe. Bol už nedočkavý alebo sa taktiež nevie upokojiť.

Kdeže! Naruto-kun je vždy stopercentne v pohode. Je proste dokonalý!

Pomyslela si a možno presne táto myšlienka ju donútila ísť za ním. Otvorila dvere a vošla do izby s tou najväčšou istotou akú našla. Naruto ohromene vyvalil oči. Z časti preto, že prišla a z druhej zas ako vyzerala. Čierne vlasy jej padali na chrbát a zahaľovali jej krk. Na sebe mala voľné šaty po kolená. Zvýrazňovali jej boky, čo sa Narutovi páčilo, vlastne jemu sa na nej páčilo úplne všetko. Posadil sa na posteli aby si ju mohol poriadne prehliadnuť. Hinata znervóznela od jeho skúmavého pohľadu ešte viac, ak sa to teda dalo.

Hinata si úžasná...

Zašepkal Naruto, skôr pre seba ako pre ňu. Zliezol z postele a podišiel k nej. Objal ju odzadu okolo pása. To ju ako-tak upokojilo. Oprela si hlavu o jeho plece. Áno, siahala mu len po plecia. Pobozkal ju na líce. Pomaly prešiel až k jej ústam. Začal ju bozkávať najprv len na perách, následne prešiel k jej krku. Vtom sa k nemu Hinata obrátila čo Naruta zaskočilo. Pozrela sa mu hlboko do očí. Priložila mu dlane na hruď a on si ju pritúlil. Zdvihol ju do náruče a položil na posteľ. Naklonil sa k nej aby sa ešte naposledy uistil či je tá správne chvíľa. Hinata sa len usmiala. Objala ho okolo krku a pritiahla k sebe. Potom sa už len obaja nechali unášať tými najkrajšími pocitmi.

**

Sakura sedela pri písacom stole a prehrabávala sa v papieroch. Unavene si povzdychla, pretrela si oči a pracovala ďalej. Musela už konečne tieto záležitosti vybaviť. Sasuke tu už bývala mesiac a ešte stále nebol zrovnoprávneným ninjom. Nemohol pracovať, nesmel mať vlastný byt či dom, nemal dokonca ani právo na bývalé sídlo Uchihov! Keď sa to Sakura dozvedela, rozhodla sa napraviť to. Konferencia na ktorej mala Tsunade obhájiť Sasukeho sa nenávratne blížila. Mala by tam byť aj Sakura, ale keďže ešte nie je tak celkom zdravá nemôže sa jej zúčastniť. Naliehala na Hokage, ale neuspela. Chcela sa zastať Sasukeho, veľmi a nevedela ako mu má povedať, že si nie je istá tým či Tsunade uspeje.

Chytila do ruky ceruzku a začala si zapisovať poznámky. Na moment sa jej ruka zastavila, ale potom akoby nič pokračovala ďalej v písaní. Niekto otvoril vchodové dvere, lenže Sakura len pevne stisla ceruzku. Postava sa tichými krokmi priblížila k prahu izby, v ktorej sedela kunoichi. Sakura sa ani neotočila hodila za seba ostrú ceruzku, ktorá sa zabodla do steny vedľa toho neznámeho. Obrátila sa pripravená na boj. Ohromene sa pozrela do Sasukeho tváre.

Sasuke-kun?

Vyjachtala prekvapene.

Gome, že ťa ruším.

To nič.

Povedala a oprela sa o stoličku, aby prekonala ten šok. Sasuke sa zamračil, podišiel k nej a položil jej ruku na plece.

Nie je ti niečo?

Ehe, nie...prečo?

Si dáka bledá.

Sakura sa nervózne zasmiala.

Kto by nebol, keď sa ti zjavíš ako nejaký prízrak?!

Toto asi nie je najvhodnejší okamih na splnenie môjho plánu...mal by som na ňu ísť pomaly...

Prečo na mňa tak hľadí? Nepáči sa mi to!

Sakura o krok cúvla.

Čo je to s ňou?

Sasuke sa k nej o krok priblížil a ona o krok ustúpila. Takto to išlo ďalej, obaja si hľadiac do očí až kým sa Sakura nedotkla chrbtom steny. Pozrela sa dole aby nemusela hľadieť do jeho očí.

Prečo prišiel? Dúfam, že nie...

Do pekla! Pokašľal som to! Tvári sa akoby mala strach už len z toho, že som v miestnosti.

Sasuke ja ešte nie som pripravená...

Ach, na dnes to môžem zabaliť.

Odvrátil od nej pohľad, obrátil sa a prešiel k písaciemu stolu. Sakura zdvihla pohľad a vydýchla si. Prezeral si dokumenty, keď v nich narazil na svoje meno začal ich skúmať podrobnejšie. Takže ona mu chce pomôcť? Pousmial sa. Otvoril ďalší spis. Haruno Sakura sa nemôže zúčastniť na porade, kvôli zdravotným dôvodom...otočil sa k Sakure so spisom v ruke. Spýtavo sa na ňu pozrel.

Je mi to ľúto, že som ti to nepovedala.

Ale prečo?

Nechcela som aby si bol sklamaný.

Preboha Sakura! Ak máš stále zdravotné ťažkosti mal by som to byť práve ja kto o tom vie!

Povedal rozhorčene Sasuke.

Ja som myslela, že hovoríš o tej konferencii.

Povedala zarazene Sakura.

Prosím ťa Sakura, to ma teraz trápi najmenej. Dôležitejšie je tvoje zdravie.

Ty sa o mňa bojíš?

Usmiala sa kunoichi. Sasuke otvoril ústa, aby niečo namietol, no potom si to rozmyslel. Hlboko sa pozrel do jej očí.

Čo ma tak strašíš Sasuke? Ale aj tak, je príjemné vedieť, že máš o mňa strach.

Ako vidím nemusím ťa žiadať o žiadnu pomoc.

Povedal a šiel k dverám. Išla za ním.

Vďaka.

Zamrmlal. Chcel odísť, ale zrazu sa otočil. Pobozkal ju.

Nabudúce buď opatrnejšia a zatváraj si dvere. Nemusím to byť len ja...

Zašepkal s perami celkom blízko tých jej. Prikývla.

Túto kapitolku som písala tak aby bola čo najdlhšia...tá časť s Hin a Narutom sa mne osobne moc nepáči, ale možno sa bude vám.

Ciao...Barbra