Bol deň ako každý iný. Slnko svietilo vysoko na oblohe, ja som sedela uprostred tréningovej miestnosti a snažila sa sústrediť svoju chakru na shurikeny a iné zbrane ležiace vedľa mňa. Neotvorila som oči ani keď niekto vošiel dnu. Naďalej som sa snažila zvládnuť toto náročné jutsu. Po chvíli som to vzdala a otvorila oči. Prekvapene som zízala na Gaaru. "Temari ja sa, no ospravedlňujem ako som sa..." začal, ale ja som ho zastavila. "Čože?" spýtala som sa nechápavo. "No vieš vtedy, keď ten Shikamaru, či ako sa volal..." vysvetľoval, ale viac nemusel hovoriť. Viem čo tým myslel. Na moment sa mi výraz tváre zmenil na smutný. Už som sa kvôli tomu prestala trápiť, bolo to už viac ako pred dvoma rokmi a teraz som šťastná s Mirukim, no aj tak to vo mne vyvolalo spomienky. "Gaara bolo to už dávno," usmiala som sa chlácholivo. Nenapadlo by ma, že on to má ešte v živej pamäti. "Ja viem, ale chcel som ti toto dať osobne," podal mi bielu obálku, ktorá bola adresovaná mne. Zamračila som sa a otvorila som ju. Vytiahla som dokrčený list.
Temari, myslím, že tento list sa k tebe ani nedostane, ale napriek tomu som ho napísal. Kazekage ho určite skonfiškuje hneď ako zistí, že je pre teba a ešte k tomu z Konohy. Za pokus to, ale stojí nie? Nechápem čo sa to so mnou deje, že robím viac ako je potrebné, lebo ako mi povedal Gaara, napísal ti list.V podstate som to písal ja, ale on sa uistil, že tam nie je nič o tom, že sa znova stretneme. Je fakt paranoidný ak si to myslel. No a týmto listom som ti chcel oznámiť niečo veľmi dôležité. 20. dňa tohto mesiaca by som mal mať misiu neďaleko tvojej dediny. Presnejšie to radšej nejdem definovať. Stačí ak vieš, že je to na hranici medzi Konohou a púšťou. Pamätáš sa na to kde sme sa stretli vtedy, keď si prišla do Konohy? Tak ja tam budem čakať, čakať na teba. Prosím príď.
S láskou, Shikamaru.
Zoširoka som sa usmiala, avšak, keď som sa pozrela na dátum, úsmev mi zmizol z tváre. Bolo to pred dvoma rokmi, vtedy keď odišiel. "Prečo si mi to dal?" spýtala som sa Gaaru. Ale on tam už nebol, namiesto neho tam stál Shikamaru. Moment! Čo sa to tu deje?! Shikamaru sa uškrnul. "Nie som taký idiot ako vyzerám," povedal. "Ale prečo ten list?" spýtala som sa ho. "Musel som sa predsa uistiť čo ku mne cítiš." Vyskočila som a jednu mu vrazila. "Vieš ako som sa cítila?!" skríkla som. Vystrašene sa na mňa pozrel, ale to už som sa k nemu vrhla a začala ho bozkávať.