Narutopribehy | 5. kapitola

5. kapitola

Ja ho asi zaškrtím! Prečo sa do nás stará?! Mňa jeho ľúbostný život (ak vôbec nejaký má) vonkoncom nezaujíma. Čo ho do toho, že chodím so Shikamaruom? NIČ! A ja mu to poviem rovno do očí ak si to ešte neuvedomil.

Shikamaru sa ani nepohol. Zdalo sa akoby prestal prijímať kyslík, ja som očervenela. "Kto si?!" zavrčal Gaara. "Shikamaru Nara z Konohy...," zamrmlal Shikamaru. "A čo tu hľadáš s mojou sestrou?!" Zastavila som ho skôr než mu mohol odpovedať. "Prečo ťa to tak zaujíma?!" vyštekla som. Gaara na mňa vrhol nahnevaný pohľad. "Nebuď trápny a nechaj nás," povedala som už mierne naštvaným hlasom. Gaara bol ticho. Pery mal pevne stisnuté. Zdvihol pravú ruku. To je taký debil! Ak mu niečo urobí...Shikamaru bol celkom kľudný. Nič ho netrápilo, ale keď ho napadlo to čo aj mňa stratil z tváre ten pokojný výraz. Vydesene sa pozeral ako Gaara pomaly zatína päsť. Nemohla som tam len tak stáť! Rýchlo som sa postavila pred Shikamaru, aby som ho ubránila. Vtom sa okolo Gaaru zvíril prach a bolo počuť prasknutie. "Gaara! Ty pako! Hľadám ťa už vyše hodiny!" začula som dôverne známy hlas. Z prachu sa vynoril Kankuro a začudovane sa pozeral raz na nás (Shikamaru a ja) raz na Gaaru. Zamračil sa. "Čo to znova stváraš?!" oboril sa na Gaaru. Ten spravil znak a zmizol. Kankuro pokrútil hlavou, kývol rukou smerom ku mne a šiel hľadať Gaaru. Shikamaru vyjavene civel pred seba. Vydýchol si od úľavy. "Shikamaru?" "Hm?" "Čo bude s nami?" zašepkala som. Chvíľu na mňa hľadel akoby nad niečím rozmýšľal. Po tvári mu prebehol zachmúrený výraz. "Neviem, ale nejako to zvládneme," povedal. Prikývla som.

Sedela som v kuchyni a jedla hrianku natretú maslom. Počula som Shikamaru ako sa sprchuje. Celý deň mi behal po rozume Gaara. Nevedela som či sa s tým zmieri. Unavene som si pretrela oči. Zdvihla som zrak na postavu, ktorá vošla do miestnosti. Potichu si ku mne prisadol a objal ma okolo pliec. Nemusel nič hovoriť, vôbec nič. Pozrela som sa mu hlboko do očí. Pobozkal ma tak vášnivo ako nikdy predtým. Zaborila som mu prsty do vlasov a nechala sa unášať tým úžasným pocitom. Zdvihol ma do náručia a pery mal stále na mojich. Otvoril dvere do spálne. Tušila som čo bude nasledovať, nevedela som či to chcem. On mi však dal jasnú odpoveď. Položil ma na posteľ. Stiahla som z neho tričko a on ma objal okolo pása. "Tem, milujem ťa..."zašepkal zvodne. "Aj ja teba." A potom nasledovali najlepšie okamihy môjho života.

Ráno som sa zobudila dosť neskoro. Najprv som si nevedela na nič spomenúť, ale keď som uvidela svoje veci pri posteli všetko sa mi vyjasnilo. Usmiala som sa. Otočila som sa na druhú stranu a rozospato som sa poobzerala. Nevidela som ho. Zrazu som zbadala papier ležiaci na nočnom stolíku a pri ňom ružu. Zamračila som sa. Zobrala som ho a začala čítať.

"Tem gome, ale musel som odísť. Neviem ako by to bolo dopadlo keby som ostal. To čo sa včera stalo bolo najúžasnejšie čo som kedy zažil. Neviem čo Ti mám napísať, písanie listov je otrava, ale nemohol som Ťa len tak opustiť. Milujem ťa viac ako čokoľvek iné, no napriek tomu Ťa prosím nehľadaj ma. Lúčenia nemám rád a tak odchádzam skoro ráno. Netráp sa ako to dopadlo. Spomeň si na tie posledné dni a všetko bude zas lepšie. Nikdy nezabudnem, a dúfam, že ani Ty. Zbohom, Shikamaru."

Privoňala som k ruži a pritisla si ju k ústam. Vdýchla som jej vôňu, a vedela som, že ho milujem, aj keď odišiel. Stále bude so mnou, niekde tu, vnútri.

THE END