32. kapitola

32. kapitola

Tak pridala som ďalší diel lebo som sa nudila a nemala som čo robiť, tak tu to máte...a toto je už hlavne o Sakure a Sasukem...

Ruky vo vreckách, zamyslený pohľad do zeme a pomalá chôdza. Všetci by podľa tejto charakteristiky spoznali Sasukeho Uchihu. Nezmenil sa od tej doby čo bol malý chlapec. Povahovo takmer vôbec, ale niečo, niečo na čo Sakura tak dlho čakala sa konečne zmenilo. Po tak dlhom čase sa na ňu usmieval, nie tým pohŕdavým a arogantným spôsobom. V tom úsmeve bolo čosi viac, vďaka čomu sa Sakura cítila výnimočná. Keď sa s ním prechádzala po parku za nemocnicou a on jej pohľady opätoval bez štipky odmeranosti, bola šťastná. Užívala si to, lebo netušila čo bude potom. Nechcela ani len pomyslieť aké to bude, keď ju pustia z nemocnice a zas začne pracovať.

Sasuke-kun?

Hn?

Vrátil si sa kvôli mne, však?

Už som ti to povedal...

Ale ja to chcem počuť znova!

Sasuke vyvrátil oči. Pozrel sa do zelených očí, ktoré ho doslova prosili o vyslovenie toho jediného slova.

A čo za to?

Eh?!

No čo za to, keď to poviem?

Sakura sa zasmiala. Sasuke sa uškrnul, lebo jediné čo by od nej prijal bol...pocítil jej jemné pery na líci. Tvár mal okamžite horúcu, ale nie zas červenú. Sakura sa po pár sekundách odtiahla, ale jemu to nestačilo.

Sasuke-kun...teraz to už musíš povedať! A pekne od začiatku.

Sasuke si vzdychol, nemohol namietať.

Vrátil som sa kvôli tebe Sakura-chan, lebo...lebo som sa do teba...

Sakura sa nedočkavo naňho pozrela, asi tak ako keď dávate dieťaťu sľúbenú zmrzlinu.

...zaľúbil.

Zamrmlal. To slovo nebolo celkom počuť, avšak Sakure to zatiaľ stačilo. Chytila ho za ruku a sadla si na lavičku a Sasuke urobil to isté. Ruku si položil na jej plece. Sakura sa mu túžobne pozrela do očí. Nemohol odolať, nechcel sa ubrániť tým skvelým pocitom. Konal inštinktívne, nikdy predtým nič podobné necítil. Pobozkal ju, ale nie hocijako. Na toto čakal už pridlho a preto to bolo iné, lepšie.

Sakura pocítila ako jeho pery idú nižšie, na jej krk. Túžila po takých bozkoch, ale nesmela to unáhliť. Odtiahla sa a teraz bola v dostatočnej vzdialenosti na to aby sa Sasuke spamätal. Sklamane sa na ňu zahľadel.

Sasuke-kun, návštevné hodiny sa skončili pred polhodinou.

Povedala kunoichi akoby to bol dôvod prečo nemohol pokračovať. Usmiala sa. Sasukeho ten úsmev privádzal do šialenstva.

Do pekla! Keď ona je taká úžasná, ale musím vydržať. Až keď príde tá vhodná chvíľa vtedy už nebude tak ostýchavá.

Uvažoval Sasuke. Vstal a už chcel odísť, keď ho Sakura zastavila. Chytila ho za rukáv a potiahla k sebe. Sasuke sa otočil, pozrel sa na ňu. Sakura sa nepatrne usmiala. Vedel čo chce a splnil jej to. Podišiel k nej a pobozkal ju. Bozk trval len minútu, možno ani toľko nie, no oboch ich naplnil šťastím a nádejou, že všetko bude v poriadku.

Vyšiel von na ulicu, obzrel sa, no na jeho prekvapenie ho nevidel. Skontroloval to ešte raz, ale nič. Zvláštne. Pokrčil plecami a šiel ďalej. Zrazu sa za ním niekto objavil. Neobťažoval sa otočiť.

Tak ako?

Uškŕňal sa Naruto, lebo dobre vedel kde bol jeho priateľ. Sasuke sa naňho otrávene pozrel. Očakával, že vysype kopu hlúpych otázok a mal pravdu.

No, táák Sasuke-kun! Bol si predsa za Sakurou-chan, či nie?

Opýtal sa Naruto s dychtivým výrazom na tvári.

Bol.

A?

A čo?

Neodmietla ťa?

Vyhŕkol Naruto. Sasuke sa uškrnul, ale nič nepovedal. Jeho kamoš ho buchol do chrbta, čo mala byť niečo ako pochvala.

Macher!

Povedal obdivne. Sasuke sa naďalej tváril akoby vyhral nejakú stávku.

Ale nedovolila ti viac, že?

Dobiedzal ďalej Naruto. Sasuke sa zamračil. Naruto vyprskol do hurónskeho rehotu. Sasuke ho nechal nech sa zasmeje a keď sa napokon utíšil, šiel ďalej.

Ja som to vedel.

Mrmlal Naruto so slzami na krajíčku od smiechu. Potom si však spomenul na Hinatu. Aj tá bola príliš hanblivá na to aby zašiel ďalej. Vzdychol si, čo počul aj Sasuke.

Spomenul si si na Hinatu, že?

Eh?

Zdvihol hlavu Naruto.

No predsa na tú hanblivku. S tou sa načakáš kým to dôjde ďalej.

Povedal Sasuke. Naruto prikývol, uvedomujúc si, že sú na tom obaja skoro rovnako. Vtom ho niečo napadlo.

Ty Sasuke.

Hn?

Stavím sa s tebou, že ja dostanem Hinatu skôr do postele ako ty Sakuru!

Sasuke sa začudovane pozrel na priateľa. Zvažoval svoje možnosti.

Uchiha vždy vyhrá!

Skríkol v duchu.

Platí.

Zamrmlal Sasuke. Naruto sa spokojne uškrnul a už začal rozmýšľať nad plánom.

Dvaja priatelia s čiastočne rovnakými myšlienkami kráčali ulicou Konohy. Obaja hľadeli na nočnú oblohu posiatu hviezdami. Hlavou im chodila jediná veta: Ja to dokážem!

Ako to dopadne so stávkou? To sa dozviete až v 33. kapitole...:P...Barbra