4. kapitola

4. kapitola

Sadla som si za pc a napísala new diel (počujem nadšené výkriky)...tak sa pustite do toho...

18.2. (utorok)

Môj denník...

Dlho som do teba nepísala, lebo som mala horu práce. Otravné papierovačky ako zakaždým pred Chuuninskymi skúškami. Už sa blížia a ja sa vôbec neteším pretože to bude otrava...uff...už sa vyjadrujem ako Shikamaru...to bude tým, že spolu trávime viac času. Vysvetlím!

Prekrásne nedeľné ráno nemohlo nič narušiť, aspoň to som si myslela. Ležala som na posteli s úsmevom na tvári a hľadela von oknom na žiariace slnko. Moje pohodlie narušilo buchnutie dverí na mojej izbe. Prudko som sa otočila a v rýchlosti na seba natiahla perinu. Zamračila som sa na Shikamarua, ktorý vyjavene civel na moje, teraz už zakryté, telo. "Čo chceš?!" vyštekla som. "Ja...ehm...bóže to je, ale otra-..." Vankúš ho trafil rovno medzi oči. "To bolo za čo?!" oboril sa na mňa. "Ešte raz povieš v mojej prítomnosti slovo otrava, tak ťa zaškrtím!" Shikamaru o krok ustúpil. "Gome, gome. Chcel som sa spýtať kde máš odloženú kávu," vysvetlil. "Ty si taký neschopný!" zamrmlala som. "Je v skrinke pod umývadlom, za nádobkou so sušienkami, v krabici s čajmi a v dóze s nápisom "sušené bylinky" povedala som. "Aha, ja som taký debil, že ma to nenapadlo! No jasné v dóze, kde majú byť bylinky," povedal ironicky a vyšiel z izby, tesne predtým než som za ním hodila plyšového macíka. Znova sa však zjavil so začudovaným výrazom na tvári držiac môjho macka. "Ty spíš s týmto?" kýval mi pred nosom hračkou. "No a?!" vytrhla som mu z ruky maca. "Och, nechceš cumlík," povedal posmešne. "Imbecil," zahundrala som a vyliezla z postele. Shikamaru sa na mňa pozrel v úplnom šoku. "Čo je?! Ešte nikdy si nevidel ženu v spodnom prádle?!" Shikamaru pokrútil hlavou. "A ani dlho neuvidíš ak okamžite nevypadneš z mojej izby!" skríkla som. Shikamaru vybehol s izby zakrývajúc si oči rukou. Obliekla som si džíny a tričko na ramienka. Upravila som si vlasy a vyšla von z izby. "Už si?" povedal otrávene Shikamaru držiac tanier s rožkom natretým džemom. Oblizla som si pery a chcela mu zobrať tanier z ruky v poslednej chvíli si ho však skryl za chrbát. "A čo za to?" uškrnul sa. "Ja, ja...čože?! Okamžite mi ho daj, ináč..." nedopovedala som, lebo ma náhle pobozkal. Usmiala som sa v duchu a pritlačila ho o stenu. Shikamaru bol prekvapený, ale nebránil sa. Ja som využila svoju presilu a vytrhla mu tanier z ruky. "Hej, to čo má byť?!" zavrčal Shikamaru očividne sklamaný. Zahryzla som sa do rožka pričom som si všimla, že ma sleduje. "Bho hbeš?" zamrmlala som s plnými ústami. "To je ale otrava," zanariekal a šiel späť do kuchyne spraviť si druhé raňajky.

"Kde pôjdeme?" spýtala som sa ho. Bolo asi tak 13:00 a ja som znudene sedela v obývačke. "Mne je to fuk." pokrčil plecami. Vstala som a šla sa obliecť do niečoho v čom som mohla ísť von. Po chvíli som vyšla zapínajúc si zips na mikine. Nešlo to. Nahnevane som tým lomcovala. "Poď mi do prčic pomôcť," zavrčala som na Shikamarua. Prikývol a rozpačito chytil zips, ktorý sa práve nachádzal veľmi blízko môjho výstrihu. Zdalo sa akoby sám seba prekonával nehľadieť mi tam. Uškrnula som sa. Ak toto zvládne, tak...Zips mi ľahko vytiahol hore. "Díky," zamrmlala som. Shikamaru očervenel (zlatučký!) a ja som k nemu podišla. Pozrel sa na mňa tým najúžasnejším (najznudenejším) pohľadom a ja som ho rýchlo pobozkala. Naše pery sa takmer ani nedotkli, ale stačilo to aby vo mne prevládol ten skvelý pocit, ktorý cítim zakaždým, keď som s ním. Zmetene na mňa hľadel. Ja som sa však odvrátila a ráznymi krokmi vyšla von na vzduch. Shikamaru ma nasledoval. Kráčali sme dlho po hlavnej ceste. Dúfala som, že ma chytí za ruku, ale on ich mal vo vreckách. Pozrela som sa pred seba načisto ho ignorujúc a zrýchlila som krok. "Tem..." zavolal za mnou. "Hn?" obrátila som sa. Pribehol ku mne a chytil ma za ruku. "Môžeme ísť ďalej," povedal. Usmiala som sa, bola som super šťastná. "Temari?!" V duchu som zanadávala. "Ahoj Gaara," slabo som sa usmiala na hnevom kypiaceho Kazekageho.