Narutopribehy | 31. kapitola

31. kapitola

Chvíľu mi bolo celkom dobre a tak som na tú šťastnú chvíľku zasadla za pc...obetovala som sa...hehe...ehm aj to len vďaka tým liekom čo do mňa nasypala mamina...ďakujem ti Coldrex, že si ma postavil na nohy!!!...ejha...no nič preriekla som to...

Naruto-kun.

Zašepkal ženský hlas. Naruto si natiahol perinu cez hlavu a nehodlal vstať najbližšie dve hodiny. Zrazu pocítil na pleci jemné pohladenie. Strhol sa a vyskočil na rovné nohy. Hinata sa naňho naľakane pozrela. Naruto sa uškrnul, sadol si späť a pritiahol si k sebe dievčinu.

To si bola ty.

Pohladil ju po vlasoch. Hinata sa zapýrila a než sa nazdala ležala na posteli pričom ju Naruto vášnivo bozkával. Pokúsila sa vzoprieť, no márne.

Toto je lepšie než ramen na raňajky.

Zamrmlal a začal jej rozopínať mikinu. Hinata sa však nedala a celou silou ho odstrčila. Naruto neudržiac rovnováhu spadol z postele.

Gome, gome...nič ti nie je?

Zľakla sa Hinata a naklonila sa k nemu. Naruto pokrútil hlavou ešte stále trochu v šoku z tej náhlej zmeny. Čo sa s ňou stalo, veď zvyčajne sa nebráni.

Naruto-kun, neprišla som kvôli...no...teda...

Zajakala sa Hinata. Naruto prikývol, avšak bol kúsok sklamaný.

Chcela som ti povedať...Sakura-chan sa prebudila!

Čože?

Neveriacky sa na ňu pozrel Naruto. Nečakal na to, že to zopakuje, rýchlo si začal vyzliekať pyžamo. Zabudol na to, že je tu Hinata. Tá sa obrátila a zakryla si dlaňou oči.

Čo je Hin?

Nechápavo sa na ňu pozrel Naruto.

N-naruto-kun...ty si...ehm...no...nahý...

Zapišťala Hinata. Teraz to bol on kto sa červenal. Zobral oblečenie a šiel sa prezliecť do kúpeľne. Za pár minút bol hotový a spolu s Hinatou šiel do nemocnice.

Dža Ino!

Pozdravil sa Naruto dievčaťu, ktoré sedelo v čakárni a čítalo časopis. Naruto zamieril rovno k dverám Sakurinej izby. Zrazu mu niekto chytil ruku v tom momente keď chcel otvoriť dvere. Bola to Ino. Naruto sa na ňu nechápavo pozrel.

Má návštevu.

Povedala Ino. Naruto sa zamračil a znova chcel ísť dnu.

Je tam Sasuke-kun.

Naruto sa zarazil. Toho debila pustili dnu?! K Sakure?! Ako mohli?! Nahnevane rozkopol dvere a vošiel do izby. Sasuke sedel na stoličke a rozprával sa so Sakurou, práve keď Naruto vtrhol dnu. Vstal a zamračene sa naňho pozrel. Naruto nedbal na Sakurin zhrozený výraz, chytil Sasukeho za krk a pritlačil ho k stene.

Ty zradca!

Kričal mu do tváre. Všetok hnev vypustil von. Ruky sa mu nabili čakrou a začali Sasukemu stláčať hrdlo. Naruto nepočul Sakurin krik, nevnímal Ino, ktorá ho chcela odtrhnúť od Sasukeho. Cítil neskutočnú zlosť. Nedokázal a ani ju nechcel potlačiť. Nechal aby ho ovládala, ak vďaka tomu bude mať väčšiu silu, nech je tak.

Uvidel ho. Tváre, hlasy, všetko sa stratilo. Stál tam pred ním. Kyubi sa vražedne usmial, teraz nadišla tá chvíľa. Vedel to aj Naruto, vypustí ho aby zabil Sasukeho. Netrápilo ho, čo bude potom, na takéto veci nemyslel. Cítil len zlosť.

Naruto...urob to! Vypusti ma...

Vravel mu Kyubi. Koľkokrát ho už počul v myšlienkach, koľko ráz sa jeho prosbám vzoprel a teraz to prišlo. Líška konečne našla cestu von. Natrafila na slabé miesto v jeho srdci a to chcela využiť. Čakala už pridlho, nezniesla pomyslenie, že strávi ešte dlhšiu dobu v tomto tele. Ten malý fagan bol silný, ale nie dostatočne. Nikto nikdy nebude dosť dobrý na to aby udržal Kyubiho.

Naruto...on zranil Sakuru...zabijeme ho spoločne!

Zaliečal sa Narutovi. Naruto naňho hľadel, ale neprikývol, nespravil vôbec nič.

Do pekla! Čo je s ním?!

Zavrčal Kyubi. Naruto zdvihol ruku. Bol tak blízko, jediný dotyk a démon sa oslobodí. Pár centimetrov a bude po všetkom. Zrazu sa zastavil. Spomenul si na niečo. Dávno, pred rokmi...Sakura, Kakashi a aj on sám. Niekto tam však chýbal. Nevidel ho tam, to bolo vtedy, keď odišiel a už sa nevrátil. To preto ho chcel zabiť? Za to, že odišiel? Že Sakuru tu nechal sám? Nie. Hneval sa naňho kvôli niečomu inému. Zradil ho ako priateľ.

Boli sme vôbec niekedy ozajstný priatelia?

Uvažoval Naruto.

Áno, Naruto...

Čože?! Čo to má byť? On mu môže vojsť do mysle? Ale napriek Narutovým pochybnostiam tam Sasuke bol. Stál vedľa neho.

Ako?

Nechápal Naruto.

Vďaka sharinganu vidím démona a vlastne aj teba. Počujem tvoje myšlienky, pretože som tam kde aj démon teda v tvojej mysli...

Vysvetlil Sasuke. Naruto prikývol. Zrazu si všimol ako sa Sasukeho výraz tváre zmenil na prekvapený.

Prečo už necítim tvoj hnev, Naruto?

Spýtal sa Sasuke.

Pretože moja zloba pominula...

A ako?

Sasuke tomu stále nerozumel. Naruto sa usmial a jeho úsmev hovoril za všetko. Priateľovi by nikdy neublížil.

Tak toto bolo skôr o Narutovi a Sasukem...kúsok zmena...dúfam že to nevadí...pokračovanie bude čo najskôr...Barbra...fuuha idem si asi ľahnúť...tak bye!