6. kapitola

6. kapitola

Sasuke pomaly otvoril oči. Trochu si pospal, ale celý ten čas vnímal všetko okolo seba. Všimol si, že Sakura sa otočila na druhú stranu a pokúša sa dostať z povrazov. Ešte nepostrehla, že sa zobudil. Pobavene sledoval ako sa krúti a hľadá svoje zbrane.

Tie nenájdeš. Máš ich dobre ukryté v lese.

Pomyslel si Sasuke. Postavil sa a vytiahol katanu. Spravil krok ku kunoichi, ktorá sa v tej chvíli otočila.

Ten sviniar mi zablokoval chakru! A zobral mi aj zbrane! To nie je možné, že som sa nechala nachytať tými hlúpymi ihlami.

Hnevala sa Sakura a znova sa obrátila. Oči jej spočinuli na čiernych sandáloch (nevedela som ako to mám nazvať :P). Hneď vedela, že je zle. Sasuke jej hľadel rovno do očí a v pravej ruke pevne držal katanu. Čakala čo bude nasledovať. Sasuke sa však vôbec nepohol a na tvári mal kamenný výraz. Ani z jej tváre sa nedalo prečítať čo si myslí. Vo svojom vnútri sa bála.

Sakura, Sakura. To bolo dávno čo sme sa naposledy videli.

Zašepkal Sasuke a kunoichi naskočila husia koža keď počula ten hlas. Sasuke si k nej kľakol a prezrel si ju. Sakure sa ležalo nepohodlne a pomrvila sa.

Hmm asi sa ti nepáčia tie laná. Sú spevnené mojou čakrou, takže je nemožné sa z nich dostať. Možno keby si použila čakru, ale tú máš zablokovanú.

Uškrnul sa Sasuke a čakal kedy sa Sakura naštve. Na jej tvári však nebolo vidno ani kúsok hnevu. Taktiež jej správanie vôbec nenaznačovalo zúrivosť. Sasukeho to prekvapilo. Kunoichi, ktorú poznal už nejestvovala a pomaly si to začínal myslieť aj on. Podľa toho ako naňho útočila bola rozhodne silnejšia. Musí ísť na ňu opatrne.

Čo odo mňa chceš?

Spýtala sa Sakura a bola si vedomá toho, že ju mohol kľudne aj zabiť. Toto poznanie ju kúsok vystrašilo. Zamračila sa. Na čo ju tu drží? Táto otázka jej behala po rozume.

Sasuke si vychutnával ten pocit nadriadenosti. Chvíľu na ňu pozeral. Z neznámych (preňho neznámych) dôvodov ho priťahovala. Odvrátil sa. Už sa na ňu nemohol pozerať.

Prečo si ma sledovala?

Spýtal sa odrazu. Sakuru naštvalo že sa mu pozerá na chrbát. Rozmýšľala čo mu povie. Rozhodla sa však pre pravdu. Už chcela otvoriť ústa keď ju Sasuke kývnutím ruky zastavil.

Začni od začiatku...od vtedy odkedy som tu nebol.

Sakura mu vyrozprávala ako sa Naruto stal silnejším. Ako prešla veľa misií. Že je v tíme s Temari a Ten Ten a ostatné veci. Nespomenula však nič zo svojho súkromia. Ani len to či za ním smútila keď odišiel.

A asi tak pred týždňom ma poslali na misiu hľadať ťa.

Dokončila svoje rozprávanie. Jemne pokrútila hlavou lebo ju štípalo škrabnutie, čo spôsobila tvrdá zem a malé kamienky. Sasuke si všimol že jej po tvári tečie malí pramienok krvi. Naklonil sa k nej. Tvár mal celkom blízko tej jej. Zdvihol ruku a krv zotrel prstom.

Pobozkaj ho!

Zvolal Sakurin vnútorný hlas, či skôr jej srdce.

Čo ti preskočilo?! Okamžite odvráť hlavu!

Prikázal jej rozum. Aj by ho poslúchla a pomaly otočila hlavu. Bola asi tak v polovici otočenia, keď sa zastavila. Nevedela čo má robiť. Sasuke sa naklonil nad ňu.

Pustím ťa ak mi povieš na čo ma potrebuje Konoha (dedina ukrytá v lístí).

Zašepkal jej do ucha a pobozkal ju. Sakura po tom tak dlho túžila a aj sa jej to páčilo. Ale jej duša kunoichi to zakazovala. Sasuke pre ňu už nebol krásny a tajomný chlapec. Bol nepriateľ číslo jeden.