Narutopribehy | 28. kapitola

28. kapitola

Pridala som ďalšiu kapitolku o niečo skôr aby som sa ospravedlnila tým omeškaním 27...tak ešte raz gome už vás nenechám tak dlho čakať...

Skoré vstávanie nemá každý rád. Keď vám zvoní ten otravný budík najradšej by ste ho hodili o stenu. A potom sú tu tie ostré ranné lúče, ktoré vás neúprosne oslepia. Jediné čo by vás ako tak mohlo prebrať je studená voda alebo možno aj ľadová sprcha. Po takomto ťažkom vstávaní ísť ešte do práce alebo do školy je mučenie! Väčšina si na takýto ranný režim zvykne, ale nie Naruto. On nenávidel včasné vstávanie a zvyčajne meškal kde sa len dalo pokiaľ to malo byť ráno. Dnes však vstal pomerne rýchlo. Umyl si zuby, tvár a obliekol sa. V tichosti otvoril dvere obývačky. Všetko bolo rovnaké ako včera večer. Gauč bol rozložený aby s na ňom dalo spať pohodlnejšie. Prikrývka zakrývala nejakú osobu, presnejšie Sasukeho. Naruto sa zamračil. Vytiahol kunai a hodil ho smerom hore. Hneď na to zoskočil zo stropu Sasuke. Uškrnul sa. Takže ten úbožiak prišiel na jeho klonové jutsu. Toto bolo veľmi ľahké, ale pochyboval o Narutových schopnostiach a tak ho radšej overil.

Raňajky zjedli bez jediného slova. Naruto sa obúval, že pôjde von zatiaľ čo Sasuke šiel na záchod. Netrvalo mu dlho kým zistil, že Sasuke sa pravdepodobne pokúsi ujsť cez okno kúpeľne. Naruto teda vyskočil na strechu a na jeho prekvapenie tam sedel Sasuke s prekríženými rukami a hľadel oblohu.

Neviem ako ty, ale ja si idem dať ramen. Dewamata!

Naruto urobil znak a zmizol v prachu. Sasuke si vzdychol. Nevedel čo bude robiť po celý ten čas, ktorý má stráviť v Konohe. Rozmýšľal, že by sa porozhliadol po tréningových arénach aký schopný sú Genyni. Neobťažoval sa otočiť, keď sa mu za chrbtom objavil Naruto.

Myslel si si, že ťa tu nechám samého. Ani náhodou! Pôjdeš pekne so mnou do mesta. A švihaj!

Sasuke sa namrzene postavil a šiel za Narutom. Šli rovno po hlavnej ulici Konohy. Mnohé tváre sa za nimi obzerali, čo Sasuke ignoroval aj keď vedel, že to on je ten kto priťahuje pozornosť. Počul ako niekto zašepkal: Pozrite! To je on! Ten Uchiha! Neprekážalo mu to. Tváril sa chladne ako ľad. Zrazu mu do oka padla známa tvár. Neobzrel sa, lebo vedel, že by sa ten dotyčný správal k nemu ako k najväčšiemu zabijakovi a zradcovi pod slnkom. Naruto však k zamieril rovno k tomu ninjovi, presnejšie ku Kakashimu.

Hai Kakashi!

Usmial sa Naruto. Kakashi sa tiež pousmial, teda aspoň to tak vyzeralo, keďže mu tvár zakrývala šatka. Pohľadom prešiel zo svojho bývalého žiaka na Sasukeho. Dostal už správu o jeho príchode, ale ešte ho nevidel.

Kakashi...

Sasuke. Počul som, že si tu.

Hn...

Ja pre istotu pôjdem. A Naruto...hľadali ťa priatelia.

A ktorý?

Všetci.

Aj...

Áno aj Hinata.

Naruto prevrátil oči. Určite chcú vedieť všetko o Sasukem. Zazrel na svojho spoločníka. Sasuke sledoval skupinu dievčat, ktoré sa k nim pomaly približovali. Hneď si domyslel, že sú to jeho nové obdivovateľky. Zdalo sa však akoby váhali sa k nemu priblížiť. Tušil prečo. Jedna čiernovláska, mohla mať asi tak 14 rokov, sa odpojila od svojich kamarátoch a podišla bližšie k Sasukemu. Ten jej však nevenoval pozornosť, pokým sa zrazu k tej dievčine neprihnala nejaká žena, očividne jej matka, a neodtiahla ju ochranársky preč. Naruto sa zamračil a šiel ďalej. Sasuke ho nasledoval ako jeho druhý tieň. Prišli až k Ichiraky-ramen a posadili sa. Naruto si objednal, ako ináč, šesť misiek ramenu.

A čo si želáte vy?

Usmial sa prívetivo starý predavač na Sasukeho. Ten sa kúsok prekvapil, že mužov úsmev nie je predstieraný. Aspoň to tak vyzeralo.

Nič.

V poriadku. Ak sa môžem spýtať ako sa voláte?

Sasuke sa zarazil.

Sasuke Uchiha.

Predavačovi sa nestratil úsmev z tváre a nebolo na ňom vidieť ani známky nejakého šoku, čo Naruta a aj Sasukeho prekvapilo.

Teší ma pán Uchiha.

Mhm...aj mňa.

Zamrmlal Sasuke. Naruto do seba nalial štvrtú misku ramenu a chystal sa aj na ďalšiu.

Povedz Naruto, čo sa teraz deje medzi ninjami? Všetci sa zdajú byť posledné dni dáky napätý...

Naruto nestihol ani otvoriť ústa, keď Sasuke prehovoril zaňho.

To kvôli mne.

Predavač sa pozrel na Sasukeho s ľútostivým výrazom na tvári. Sasuke mal doposiaľ zaťatú päsť, ale zrazu si ruku uvoľnil a pozrel sa na predavača. Ten sa usmial a šiel si ďalej robiť svoju prácu. Chvíľu nebolo nič iné počuť ako Narutovo pregĺganie horúceho ramenu. Sasuke sa díval do prázdna, neberúc na vedomie dievčatá, ktoré sa znova objavili blízko neho. Naruto si povzdychol, keď ich zbadal. Neznášal tieto skupinky už od mala. Nevšímal si vzrušené šepkanie a pokojne zjedol poslednú porciu. Sasuke sa postavil, že pôjde preč, keď sa k nemu zrazu dovalili tri dievčatá, lenže tieto už boli staršie a opatrnejšie. Jedna z nich sa slabo usmiala a ostatné dve ju očividne obdivovali za jej odvahu. Pristúpila k Sasukemu, on sa na ňu pozrel s úplne chladným pohľadom, ktorým by odstrašil všetky dievčatá, ale na túto to nezabralo. Zahanbene sa mu pozrela do očí. Chvíľu do nich hľadela, ale v tom sa jej zreničky rozšírili...od strachu. V čiernych očiach sa zrazu objavil sharingan, samozrejme už vyššej úrovne. Dievča akoby skamenelo, nedokázalo sa pohnúť. Sasuke sa zrazu zarazil. Spomenul si na to, vtedy dávno, pred rokmi. Sharingan mu zmizol z očí. O krok cúvol. Dievča zatiaľ ušlo. Naruto sa pozrel na Sasukeho. Netušil čo je s ním, ale nepáčilo sa mu to. Sasuke urobil znamenie a zmizol. Naruto sa rozhodol dať mu čas, lebo vedel, že nechce ujsť. Domnieval sa, že chce byť sám, ďaleko od všetkých.

Do pekla! Prečo som len zobral túto prácu?!

Pomyslel si namrzene. Aspoň môže zatiaľ ísť za Hinatou a ostatnými.

**

Nahnevane udrel do stromu. Kôra sa roztrieštila na všetky strany. Pokrútil hlavou, musí sa upokojiť. Nevedel čo je to s ním, prečo len odstrašil tú dievku? Jej city a jej zdesenie ho netrápilo, bolo v tom niečo iné. Všimol si, že sa vyžíva v strachu iných, tak ako ten prekliaty Orochimaru. Už s ním síce nemal nič spoločné, ale nechcel sa naňho podobať. Vtedy keď ho stretol po prvý raz, ako sa bál, nedokázal sa pohnúť presne tak ako to dievča dnes.

Čo sa to so mnou deje? Prečo ma to tak znepokojuje? Predtým mi to bolo jedno, ale teraz?

V hlave sa mu zjavili zelené oči, také pokojné a milé. Podvedome sa usmial. To kvôli nej sa to všetko deje. Žeby sa začal meniť...k lepšiemu? Nebál sa zmien, ale bude mať dosť síl zabiť ešte niekoho zabiť?

Nenechám tu Sakuru samú. Ale ani ona mu nezabráni zabiť Itachiho!

Od tejto kapitoly by to už malo byť veselšie...tešte sa...Barbra