3. kapitola

3. kapitola

Ospravedlňujem sa, ale v druhej kapitole som uviedla zlý dátum...no newa...takže teraz platí ten pôvodný...

15.2. (sobota)

Môj denníček!

Neuveríš tomu čo sa dnes stalo! Asi nevieš o čom bľabocem tak začnem od začiatku.

Vstala som na buchnutie dverí. Ten magor asi nevie čo je to NOČNÝ KĽUD! pomyslela som si a vstala z postele šúchajúc si oči. Zívla som a nahnevane vyšla z izby. Prebehla som pohľadom po obývačke. Bolo to tam ako po druhej svetovej vojne. "Čo to do pekla má znamenať?!" skríkla som. Shikamaru s nevinným a otráveným výrazom vyšiel z kuchyne. Tváril sa akoby na zemi neboli rozsypané ovsené vločky, pukance, na stole sa nepovaľovali prázdne fľaše koly a bohvie čoho ešte, že vankúše neboli porozhadzované po celej miestnosti a knihy ležali na policiach a nie pod kreslom a na ňom. Ako dokázal spraviť za jednu jedinú noc z môjho bytu bojové pole?! "Gome, ale včera som sa nudil." Toto má byť ospravedlnenie?! Ja mu asi jednu...plesk...HAHA! Shikamarua trafil vankúš rovno do tváre. Zarazene sa na mňa pozrel. "OKAMŽITE TO UPRAC!" prikázala som mu. Vošla som späť do izby a ľahla si na posteľ. Svoj rev som stlmila prikrývkou. Ani neviem ako, ale zaspala som.

Asi o dve hodiny som začula buchot. Čo to zasa stvára?! Ja ho zaškrtím! Išla som sa teda pozrieť z kade sa ozýva ten rachot. Zastala som pred kúpeľňou v nemom úžase. Shikamaru sa prehrabával v MOJEJ skrinke v ktorej mám SVOJE vec ako kefka, zubná pasta, krémy, sprchovacie potreby a atď. Z toho som však šok nedostala. Pretože on tam stál len v uteráku. Všimol si, že naňho zízam a uškrnul sa. "Máš tu toľko blbostí! Na čo sú ti?" spýtal sa. "Ja...ČOŽE?! Ja ti dám blbosti!" A hneď na to mal pod pravým okom monokel. Pošúchala si to miesto a pobavene ma sledoval ako zúrim. "To je otrava..."zamrmlal a bol blízko k tomu aby dostal ešte jeden úder. "Ty si taký idiot!" zamrmlala som. "Nervavá krava!" odvrkol. "Otravný pako!" vrátila som mu to. "Dutá hlava..." zamrmlal. Uprene sa na mňa pozrel. Vyzeral tak sexy aj keď mi nadával. Pristúpil ku mne bližšie. "Neandertálec..."zašepkala som a pobozkala som ho. Chytil ma okolo pása a pritlačil k stene. Bozkával úžasne. Užívala som si to až pokým... "Čo sa tu dofrasa deje?!" zízal na nás Kankuro, ktorý prišiel pred necelou minútou. Ja mu jednu...a vtedy som si všimla niečo nanajvýš trápne. Ja som bola opretá o stenu len v šortkách a úzkom priesvitnom tričku a Shikamaru mal obe ruky ovinuté okolo môjho pása a mal na sebe len ten uterák. Vyzeralo to...preboha to teda NIE! Ak by nevošiel tak by sme mohli...ale nie...to by sa nemohlo stať. Kankuro sa prihlúplo uškŕňal a ja som ho vytlačila z bytu von. "Tak teda čau sestrička," a zmizol, no tesne predtým stihol urobiť grimasu, ktorá naznačovala, čo si myslí. A to bolo, že ja a Shikamaru sme spolu...no do *!!! Ak toto niekomu povie, a to teda určite spraví, neprežije zajtrajšok. Otočila som sa a chcela sa ísť prezliecť, keď som si všimla ako na mňa Shikamaru zíza. Odtrhol odo mňa pohľad a išiel preč. Do čoho som sa to len dostala?

On sa mi rozhodol vyhýbať! Sviniar jeden! Ráno som ho vôbec nevidela a keď som prišla večer domov práve sa sprchoval a čakať som naňho nechcela. Dneska som vstala neskoršie ako zvyčajne pretože bola nedeľa. Mala som voľno. Rozhodla som sa stráviť ho tréningom. Spravila som si rýchle raňajky (čo znamená rožok natretý maslom) a zobrala si pár vecí na tréning. Zamkla som dvere bytu a chcela sa otočiť, keď sa za mnou zrazu niekto objavil. Vytiahla som kunai, ale ninja mi ruku pohotovo chytil. "Kto si?!" zamrmlala som a pokúsila sa tváriť, že ma jeho zovretie vôbec nebolí. "Gome, pustím ťa," povedal Shikamaru. Otočila som sa a zazerala naňho. "Nechcel som aby si ma rozpárala," uškrnul sa tým svojím otráveným úsmevom. "Ehm.... tak ja idem. Tu máš kľúče od bytu," strčila som mu do ruky kľúče a čakala, že sa mi uhne, keďže som nevedela zísť dole. "Mohol by si sa trochu podať?" spýtala som sa. Nič. Naštvane som sa naňho pozrela, či len tak náhodou nezaspal postojačky. Jeho oči však smerovali...do môjho výstrihu! "Počuj nečum na mňa...Okej?!" vyštekla som. Shikamaru sa spamätal a o krok ustúpil aby som mohla prejsť. Všimla som si ako očervenel (vyzeral tak chutne). Vykročila som dole po schodoch. Otoč sa...pomyslel si Shikamaru, teda aspoň som dúfala, že si to myslí. Ja sa neobzriem a neobzriem a...obzrela som sa. Stál tam a čakal. Usmiala som sa naňho.