26. kapitola

26. kapitola

Najprv vás upokojím, nebude to také hrozné...Teda aspoň myslím...Ale dozviete sa čo sa stalo počas súboja...Karin vs. Sakura

Predstavte si, že sa ocitnete v minulosti trebárs aj o desať rokov. Čo by ste tam videli? Svoje narodenie? Ako sa hráte v škôlke? Či ako vám niekto berie obľúbeného macíka? Každý by tam videl niečo celkom iné, a možno ani sami nevieme čo by sme tam uvideli. Môže sa stať, že svoj život uvidíte ako nejaký film. Stojíte vedľa vášho mladšieho ja a sledujete ako ste sa hlúpo, alebo dokonca rozumne, správali. Dokázali by ste sledovať momenty svojho života s najbližšími, ktorý už v prítomnosti nie sú? Zvládli by ste hľadieť na svojho priateľa, kamarátku, starého otca, či maminu ako sa usmieva je spokojná a vôbec netuší, že onedlho odíde zo sveta? Mnohý by mali strach, aby potom neboli sklamaní. Ale je tiež možné, že vás ten pocit láka, znova vidieť jeho alebo jej tvár. Áno občas si každý želá vidieť svoj život, celý ,od samého začiatku.

Sasuke-kun je taký úžasný...

Tak toto v minulosti povedalo veľa dievčat z Konohy. Nedokázali by ste tie všetky obdivovateľky spočítať. Medzi ne patrila aj ona, ktorá mala to šťastie a dostala sa do jeho týmu. Síce na ten deň si teraz už ani nespomenula čo je škoda. Je takmer isté, že by sa nad tým zasmiala. Keď chudáka Naruta dievčatá zbili len za to, že veľkým nedopatrením dal pusu Sasukemu. Veď to nebola jeho vina, no nie? Musíte však pripustiť že to bolo komické.

Tak tento moment Sakurinho života patril medzi tie veselšie. Ale čo vtedy, keď išli na svoju prvú skutočnú misiu? Skoro dostala infarkt keď si myslela, že Sasukeho Haku zabil. Vtedy si myslela, že to bol jej najhorší okamih života.

No na tú chvíľu si spomínala celkom jasne, na tú keď to všetko začalo. Orochimaru uhryzol Sasukeho so krku čím mu urobil znamenie. Vtedy sa Sasuke začal meniť a bol k nej ešte horší ako predtým. Potom sa to zlepšilo a dúfala, že sa to už nezmení len ak k lepšiemu. Mýlila sa.

On sa rozhodol odísť. Bol taký sebec, nezáležalo mu na citoch ostatných ani na tých jej. Myslel len na pomstu, na tú sa vlastne zameriaval odkedy ho poznala, ale nedával to tak najavo. Rozmýšľala či by sa k nej správal ináč keby jeho klan nevyvraždil Itachi. Stále by sa správal ako kus ľadu, asi nie. Páčila by sa mu? Nevedela. Zistila však, že k nej nič necíti v tom okamihu keď sa s ňou rozlúčil a nechal ju na lavičke. Tak na takéto chvíle života by najradšej zabudla a práveže tie si všetci zapamätáme bohužiaľ najlepšie.

Tiež sú tu časti života, ktoré si pamätáme lebo sa stali len pred rokom, mesiacom,... Napríklad tréningy s Tsunade. Uštvala ju k okraji zúfalstva. Alebo keď sa Naruto konečne po niekoľkých rokoch vrátil do Konohy. To bolo radosti. Tiež bolo čudné dostať do tímu celkom nového partnera, ktorého ani nepoznala. Sai bol divný a otravný. Obzvlášť s tými jeho kresbami.

Sakura nevedela prečo, ale takmer všetky životné okamihy sa pred ňou vynárali akoby z hmly. Netušila či sníva alebo toto je začiatok umierania. Neovládala tie myšlienky, či pocity ani sama nevedela čo to vlastne je. Každú chvíľu bola inde. Teraz stála v jaskyni. Videla ako ju Sasuke pobozkal. Usmiala sa. Ak je toto začiatok smrti užije si ho. Vtelila sa do seba a pocítila jeho pery. Najradšej by to stále dookola prežívala, to však nemohla.

Objavila sa pred vlastným domom. Naruto stál pred dverami a kričal na ňu. Prečo bola taká zaslepená pomstou? Uvedomila si ako hlúpo sa správala. Už to nikdy nezopakuje. Avšak ani toto netrvalo dlho.

Videla seba ako stojí pred ním a chce doňho zabodnúť kunai. Prizrela sa bližšie a zistila, že aj Sasuke ju chcel zabiť katanou. Nebyť Suigetsua neprežil by to ani jeden z nich. Zvláštne, keď si tak spomenula čo vtedy cítila bolo to kúsok nepochopiteľné. Nevedela čo robí, bola nahnevaná prevládla v nej nenávisť. Až teraz zistila ako sa nemožne správala, ale zas mala na to prijateľný dôvod.

Z hmly vystúpil nový obraz. Zbadala seba ako sedí na strome a sleduje Suigetsua ako odchádza. Toto nechcela znova zažiť, najradšej by si zavrela oči a nesledovala to. Lenže tu, aj keď nevedela kde, sa to nedalo. Vedela čo bude nasledovať.

Sakura zoskočila zo stromu a prechádzala sa okolo domu. Všimla si, že nie na každej strane sú okná. Vzadu za domom našla studňu so zaveseným vedrom. Nazrela dnu. Bola očividne hlboká, lebo nedovidela na dno. Zobrala kameň a hodila ho tam. Nič nezačula. Až po hodnej chvíli sa ozvalo vzdialené žblnknutie. Sadla si na okraj studne a zaklonila sa. Nespadla, ale keby sa pustila nevyšla by bez zranenia. Bola zaujatá svojimi myšlienkami a vôbec si nevšimla tmavú postavu stojacu za rohom domu. Tá ju pozorne sledovala. Po chvíli vyšla z tieňa a Sakura zdvihla pohľad. Zdvihla sa, že odíde. Nechcela byť v jeho spoločnosti.

Sakura, počkaj...

Sakura sklonila hlavu, nepozrela sa naňho. Sasuke sa k nej radšej nepriblížil. Vedel však, že ak niečo nepovie už sa mu možno nenaskytne príležitosť si s ňou pohovoriť.

Prečo si mi to urobila?

Sasuke...

Ja som ti predsa nič nespravil.

Ja som netušila, že ti to tak vadí...

Že si ma skoro zabila?!

Čože?!

Skríkla Sakura.

Nechápavo sa na ňu pozrel. Načo to zakrýva, veď on to už vie. Sakura vydýchla aby sa upokojila.

Prepáč mi to Sasuke. Bola som vtedy na teba nahnevaná, keď si ma pobozkal a nevedel si prečo si to spravil...koľkokrát si mi už ublížil...

Ja som nič....

Nie zvonka! Tu...

Priložila si ruku na srdce. Sasuke to pochopil, ale podľa neho to nebol dôvod na hnev. Potom čo zomreli jeho rodičia skoro prestal pociťovať určité city a aj keď niečo cítil "vytlačil" to zo svojho srdca. Nechcel nič cítiť, nechcel byť sklamaný, on musí zabiť brata nič viac...

Nevieš prečo sme spolu bojovali?

Ako?

Sakura sa prekvapene pozrela do jeho očí. Prvý raz po dlhom čase mu hľadela rovno do nich. Sasuke sa odvrátil.

Nepamätám si náš boj, ani len dôvod kvôli čomu sme bojovali.

Och!

To bolo čisté ohromenie. Teraz jej to došlo.

Ty si...

Hm?

Stratil si pamäť Sasuke?

Musela sa uistiť. Ak je to tak teraz to chápe. To Karin mu všetko natárala! Len preto lebo sa jej páči, či čo, ju teraz ničí?! Bolo to nefér!

Ja...asi áno.

Zahanbene sa pozrel na zem.

Sasuke!

Pribehla k nemu a objala ho. Sasuke od prekvapenia nevedel čo urobiť. Kým sa spamätal začul krik. Sakura sa od neho odtrhla a pozrela sa na rozzúrenú Karin.

Ty *! Zabijem ťa! Hnusná *!!!

Vrieskala. Rýchlo urobila nejaké zložité jutsu a Sakuru zložil na zem vodný vír, ktorý sa tu z nenazdajky zjavil. Vytiahla kunaie a hodila ich do Karin. Odrazili sa od jej štítu rovno k nej, no uhla sa. Vyskočila na strom a pripravila sa na svoje jutsu. Karin sa po nej zahnala zvláštnou dýkou, ktorá bola zosilnená jej čakrou. Sakuru zasiahla do pleca. Kunoichi však urobila znak a celou svojou silou, čakrou a hnevom udrela päsťou do zeme. Spôsobilo to menšie zemetrasenie a Karin spadla na bok. Kým sa stihla pozviechať Sakura po nej hodila shurikeny. Zabodli sa do jej ramena. Karin zvrieskla od bolesti a kopla Sakuru do rebra. Kunoichi vyhŕkli slzy, ale udrela Karin do brucha. To jej vybilo dych, no narýchlo ešte stihla udrieť pravým lakťom Sakuru do chrbta. Tú vystrelo a pocítila ako jej niečo prasklo. Zvalila sa na zem a nedokázala sa pohnúť. Vypľula krv aby dokázala dýchať. Bolesť sa nedokázala porovnať so žiadnou inou. Uvidela ako k nej Karin skočila a vrazila jej tupou zbraňou blízko k srdcu. Sakure sa zahmlil zrak, stratila vedomie. Posledné či počula bol niekoho výkrik.

Sakura sledovala čo sa udialo ďalej. Nevedela prečo, ale pocítila sklamanie, že pravdepodobne umiera.

Suigetsu odstrčil Karin a zdvihol Sakurino bezvládne telo. Vyskočil na strom a zmizol. Sasuke sa nazlostene pozrel na Karin. To ona za všetko môže! To ona ho klamala, nie Sakura. Urobil znak a Karin ošľahol oheň. Neľútostivo ju pohltili plamene. Rýchlo však urobila výmenné jutsu a zmizla.

Už sa nevracaj!

Skríkol Sasuke. Nevedel čo robiť. Prečo vždy on stratí blízkeho človeka? Oplatí sa vôbec mať niekoho rád?

*

Naruto sa prechádzal po chodbe a srdce mu bilo až v hrdle. Mal o ňu strach. Nevedel čo je s ňou, veď nikto z operačnej siene ešte nevyšiel nik a to už tam boli vyše dve hodiny. Najradšej by rozbil okná a všetko na okolo, ale našťastie tu bola s ním Hinata, ktorá bola ako vždy na pokraji omdletia. Tiež tu sedela Ino, Sakuriny rodičia a Temari. Aj ostatní by radi prišli, no nemohli. Maximálny počet ľudí mohol byť len toľkoto.

Otvorili sa dvojkrídlové dvere. Všetci pribehli k zdravotníčke. Tá ich upokojila so slovami ako "Najprv sa upokojte" a "všetko bude v pohode" atď.

Tak už povedzte čo je s ňou!

Skríkol Naruto a sestrička sa mykla. Nadýchla sa a povedala:

Sakura Haruno je v kóme.

Tak či sa vám to páčilo či nie, napíšte komentár. Podľa toho usúdim či sa oplatí napísať ďalšiu kapitolu. A ako to dopadne so Sakurou, to sa dozviete až v 27...

Barbra- majiteľka blogu.