24. kapitola

24. kapitola

Konečne som sa dostala na net tak sa tešte....Toto bude zaujímavé....

Ráno býva v Konohe buď celkom tiché alebo veľmi hlučné. Ak je víkend zvyčajne počujete aj muchu bzučať, a naopak ak je týždeň všetci búchajú dverami, ponáhľajú sa do práce, trénujú v lese a robia podobné činnosti. Toto ráno bolo jedno z tých tichých. Väčšina ľudí spala alebo oddychovala, no jedno je isté, celá ulica bola vyľudnená. Lenže chlapec sediaci na streche si to ani nevšimol. Bol zahĺbený do svojich myšlienok. Vždy keď rozmýšľal o niečom čo ho už dlho ťažilo chcel byť sám. Včera poprosil Tsunade nech mu nedá žiadnu misiu najbližšie tri dni. Spoliehal sa na jej tolerantnosť avšak vedel, že mu práca bude chýbať. Rád pomáhal ľuďom a pokúšal sa zmeniť život ninju. Áno, to robil každý deň, keď zabíjal nebezpečných gangstrov, chránil ľudí, útočil na nepriateľov. Bol spokojný so svojou prácou pretože mal zároveň pri sebe priateľov, ktorých by za nič na svete nevymenil. Akosi ich však začal strácať. S tým, že Sasuke odišiel sa síce ešte nezmieril, ale veril v jeho takzvanú záchranu. Lenže odchod Sakury ho bolel. Netušil prečo sa tak náhle zmenila, mal však pocit, že to má niečo spoločné s Uchihom. Sasukeho začínal nenávidieť. Nie tak kvôli sebe ako kvôli Sakure. Už jej spôsobil toľko bolesti a ubližoval jej znova a znova. To len a len jeho zásluhou sa vybrala zabiť Itachiho. Keby ho teraz dostal do rúk zabil by ho!

Zdvihol tvár k slnku. Tvár mu ožiarili skoré ranné lúče. Dnešné ráno mohol stráviť aj ináč ak chcel, ale Hinata to pochopila, keď jej včera zavolal a zrušil spoločnú večeru. Samota ho v minulosti ťažila, no teraz jej zas nemal dostatok. Bol rád ak mal aspoň chvíľku pre seba tak ako teraz. Usmial sa, keď ho uvidel. Kráčal potichu, nenamáhal sa ani len pozdraviť. Len si k nemu sadol a pozrel sa tým smerom ako on.

Zvláštne ťa tu takto vidieť Naruto...

Chlapec sa naňho so smútkom v očiach pozrel. Jiraia vedel, že s jeho žiakom nie je niečo v poriadku. Spomenul si na jeho typický úškrn, ktorý sa na jeho tvári objavil aspoň raz za deň. Chcel mu pomôcť, ale ak nezistí čo ho trápi nebude vedieť akú pomoc potrebuje.

Obaja hľadeli na bránu Konohy. V diaľke postrehli pohyb. Niekto alebo niečo sa blížilo k dedine. Jiraia sa postavil aby videl lepšie na toho ninju. Pohyboval sa pomerne rýchlo. Naruto sa s nádejou vydal k miestu, kde tá osoba zastala. Možno to bola ona. Veril, že je to Sakura. A čo ak je to nejaký zabijak? Na to však nepomyslel.

Jiraia skočil dole zo strechy a zmizol v uličkách Konohy. Nehodlal zastaviť Naruta pred možným nebezpečenstvom, no pre istotu išiel toho ninju overiť. Stráže aj tak spali, takže on za nich na chvíľu zaskočí.

Rýchlo bežal na to miesto. Prosil nech tam je. Dorazil k bráne. Vyskočil na jej strechu a obzrel sa. Pred zavretou bránou ležal zranený ninja, ale Naruto mu nevidel do tváre. Bol totiž zahalený v čiernom plášti. Zoskočil dole a opatrne sa k nemu priblížil. Kunai zvieral v jednej ruke. V tom však pocítil kúsok čakry. Bola to ona. Vrhol sa k nej a odhrnul plášť z jej tváre. Mala ju celú doráňanú, krv jej tiekla z úst aj z nosa a zdalo sa, že ani len nedýcha. Pozrel sa na jej zavreté oči.

Sakura?

Nič.

Preber sa, prosím.

Nič.

Sakurááá!

Zvrieskol a slzy mu tiekli po lícach. Nahmatal jej na krku pulz. Bol slabí, ledva ho pocítil. Vstal aby ju mohol zobrať na ruky. Držal ju pevne a premiestnil sa s ňou do nemocnice.

Jiraia to sledoval len chvíľu na to, ako sa, po Narutovom zmiznutí, spoza stromu vynoril ninja. Pozeral sa smerom, ktorým išiel chlapec. Vzdychol si.

Opatruj sa Sakura.

Povedal takmer nečujne a odišiel. Jiraia od ohromenia skoro stratil rovnováhu a spadol z múrika. Neveril vlastným očiam koho videl. Ak si dobre pamätal rebríček najhľadanejších ninjov, tento bol jeden z nich. Nevedel si síce spomenúť na jeho meno, ale vedel, že ten by sa teda, za normálnych okolností, ani len nepriblížil ku Konohe plnej ninjov. Obrátil sa a šiel za Tsunade s dobrou aj zlou správou.

**

Hokage sa posadila a odhrnula si vlasy z tváre. Neznášala, keď musela takto skoro vstávať. Pozrela sa na hodiny, bolo len päť ráno. Zívla si a vyzliekla si nočnú košeľu. Rýchlo schytila deku, zakryla sa ňou, hneď na to ako zistila, že je niekto na okne. Zamračila sa.

T-ty...

Od hnevu nevedela čo povedať. V rukách sa jej objavili kunaie a hodila ich po Jiraiovi. Ten sa im vyhol. Uškrnul sa. Nenávidela ho za jeho úchylku, ale toto bolo už priveľa.

Perverzák!!! Ty hnusný,....

Vrhala naňho shurikeny.

Upokoj sa! Neprišiel som ťa špehovať.

Tsunade sa zastavila. Kývla hlavou, že môže hovoriť. Jiraia si vydýchol.

Sakura Haruno je späť, Naruto ju odniesol do nemocnice. Nie je v najlepšom stave.

Čo?!

Tsunade skoro pustila deku z rúk. To bolo úžasné! Ale čo je s ňou, že je v nemocnici? Rýchlo bežala do kúpeľne, no tesne pred dverami zastala. Otočila sa k Jiraiovi.

Čo ešte hľadáš v MOJEJ SPÁLNI?!

Zavrčala. Jiraia sa znova uškrnul.

Okrem toho sa tu v okolí objavil nebezpečný ninja.

A prečo si preboha nevydal ostatným rozkazy?!

Ja som to urobil.

Ohradil sa Jiraia. Tsunade si ho pochybovačne premerala.

A kto to je? Máme ho v spisoch?

Áno, ale už neviem ako sa volá. Pozriem sa na dokumenty, hneď ako otvoríš kanceláriu.

Tsunade otvorila malú skrinku a vybrala z nej kľúče. Podala mu ich a naznačila nech už konečne zmizne. Jiraia kývol rukou a odišiel.

Fakt skvele sa mi začína deň! Do pekla!

Vzdychla si.

**

Naruto sa zhlboka nadýchol, keď zbadal, že sa k nemu blíži zdravotná sestra. So širokým, falošným úsmevom na tvári sa pri ňom zastavila.

Bude v poriadku, len je ešte kúsok otrasená. O jej zdravotnom stave sa však nedá s istotou povedať, že je dobrý. Pôjde na nejaké vyšetrenia a potom sa uvidí.

V tej chvíli by to tá sestrička neprežila nebyť Sakuriných rodičov, ktorý vošli tesne predtým než jej Naruto stihol jednu vraziť. Ako je možné, že nevedia čo je s ňou?! Veď tu je už skoro dva dni a oni nezistili takmer nič?! Rozhodol sa ísť ich žalovať.

Och, Naruto-kun! Ako sa má?

Pribehla k nemu Sakurina matka. Povzbudzujúco sa usmial, no potom sa zatváril akoby umierala. Ukázala na dvere oproti nim. Tam ležala, ale návštevy neboli dovolené, lebo sa neprebrala. Zatiaľ nikto nevedel s výnimkou jeho, Tsunade, jej rodičov a Jiraiovi, že sa vrátila. Naruto totiž trval na tom, že tu aj prespí. Našťastie ho Jiraia vyvliekol z nemocnice s ospravedlním, že sa o ňu bojí.

Aj dnes tu bol skoro ráno a čakal na výsledky. Nepotešilo ho vedomie, že toho veľa nevedia. Dúfal v návštevu Tsunade, ktorá by toho vedela dosť na to aby povedala či má alebo nemá nejaké obzvlášť vážne zranenia. Bohužiaľ mala, ale Hokage dôležitú prácu ohľadom toho nebezpečného ninju, ktorý sa tu neďaleko objavil. Už totiž zistili o koho ide. Bol to Suigetsu Hozuki.

Naruto ona sa zobudila!

Skríkol niekto. Naruto zdvihol pohľad od zeme na Sakurinho otca stojaceho v dverách nemocničnej izby. Rýchlo sa zdvihol a vošiel dnu. Sakura ležala na bielej posteli, oči mala pootvorené a na tvári slabý úsmev. Z rúk jej viedli všelijaké hadičky vedúce zvláštnu žltú tekutinu.

Naruto-kun...

Sakura-chan!!!!

Od radosti div že nevyletel z kože. Vrhol sa ku kunoichi a začal ju objímať.

Au! To ma bolí!

Gome, gome...Ja som len taký rád že si sa konečne zobudila!

Usmieval sa na ňu. Sakura sa uškrnula.

Počuj a čo Hin?

Naruto sa zatváril prekvapene až potom mu došlo, že to myslí ironicky. Zasmial sa.

Bolí ťa ešte niečo?

Všetko.

Obaja sa zasmiali. Chcel sa jej toľko vecí spýtať, ale nechcel ju veľmi vyčerpávať. Aj on vedel, že by mala teraz hlavne oddychovať. Vysvetlenie môže počkať. Najdôležitejšie je, že je v poriadku.

Ach Naruto keby si len vedel čo sa stalo medzi mnou a Sasukem. Nemôžem ti to však povedať, ináč by si bol zomrel ako takmer ja.

Pomyslela si Sakurapričom sa pozerala na Naruta ako sa jej pýta či sa dobre vyspala a podobné veci. Bola rada, že je späť. Nehodlala sa znova stretnúť so Sasukem Uchihom a s hnusnou Karin, ktorá ju takmer zabila.

Smola, smola. Až v ďalšom pokračovaní sa dozviete čo sa stalo...Pápá!!!

Barbra