Narutopribehy | 23. kapitola

23. kapitola

Tak pre info...ja Karin nenávidím tak som ju napísala ako hnusnú, podlú kravu...no fans Karin sorráč...ale je blééé!!!

Hmm a Suigetsu...šak prečítajte si...

Smútok, sklamanie, cez to všetko sa preniesť je občas ťažké. Je to prekvapujúce, ale Sasukem a Sakurou zmietali rovnaké pocity. Obaja chceli tie pocity niečím zakryť. Sakure sa to veľmi nedarilo, keďže sa z jej očí liali potoky sĺz. Sasuke svoj žiaľ úspešne zakryl pomocou Karin. Tá samozrejme netušila prečo ju z ničoho nič začal mať rád, no nevadilo jej to, naopak bola tomu rada. Sasuke sa svojím spôsobom pomstil Sakure. Na nič si ešte nespomenul, ale Karin nemala podľa neho dôvod mu klamať. Tak prečo sa teraz Sakura tak tvári? Veď ho už nemá rada, no nie?

Sakure sa vykrivili ústa od znechutenia. Hneď na to mala očí vlhké od sĺz. Sasuke sa odlepil od Karin. S chladným pohľadom sa pozrel na kunoichi, tá nedokázala povedať nič. Karin sa uškrnula nad jej výrazom.

Ako si mohol?! Čo som ti urobila Sasuke?! Neobviňoval si ma z toho, tak prečo teraz áno?

Posledné slová nebolo takmer počuť. Sakura si zakryla rukou tvár a bežala preč. Sasuke teraz vôbec ničomu nerozumel. Ona sa pýta prečo? To by sa skôr on jej mal opýtať. Skryl si tvár do dlaní a pokrútil hlavou. Niekto ho chytil za plece. Zdvihol pohľad na Karin. Ľútostivo sa naňho usmievala.

Ja som ti to hovorila. Nič si z nej nerob. Len nech odíde.

Sasuke prikývol, ale nebral jej slová vážne. Pocítil ako sa k nemu naklonila. Nechal ju nech ho bozkáva, no ledva si to všímal. Jeho ruky ju inštinktívne chytili okolo pása. Nevedel čo robí, stačilo mu, že nachvíľu zabudne na Sakuru.

**

Sakura sa s plačom vyrútila von. Poobzerala sa. Neďaleko stál veľký strom. Vyskočila naň a utiahla sa tam. Nevedela prečo to Sasuke urobil, tušila však, že je do toho zapletená Karin. Nenávidela ju. Vedela, že túži po Sasukem. Pochybovala síce o tom, že ju miluje, ale nevedela si z hlavy vyhnať ten šokujúci obraz. Bola to ako hrozná nočná mora, ktorá je tisíckrát horšia ako metúce pocity, keď ju Sasuke pobozkal.

Je to len zlý sen, nič viac.

Tak sa utešovala, ako vtedy, keď Sasuke odišiel. Dúfala, že sa prebudí a všetko bude v poriadku. Pôjdu na ďalšiu misiu a on sa bude na ňu usmievať, kryť ju, nadávať na Naruta a jednoducho bude stále v Konohe. Sakura mala vtedy celé ruky od štípancov. Ako sa pokúšala zobudiť. Lenže to bola skutočnosť a nie sen. Aj teraz to tak bolo. Mohla sa znova štípať, a zas by to nič nezmenilo. Nič jej tentoraz nepomôže. Musí sa cez to nejak preniesť. Tak ako prekonala jeho odchod. Z časti jej pravdaže pomohli priatelia, ale momentálne tu neboli. Prijala by teraz útechu od kohokoľvek.

Sakura?

Prekvapene sa otočila, ani si len neutrela slzy z tváre. Pozerala sa rovno do Suigetsuových očí. Zdvihla jedno obočie. Čo tu ten hľadá? Dokonca zabudla aj plakať od prekvapenia.

Ehm...je mi to ľúto.

Och, to nič nie je.

Pokúsila sa o úsmev. No pripomínalo to skôr akoby sa chcela znovuvyplakať. Suigetsu ju chytil za ruku. Sakura sa neodtiahla, ale striaslo ju. Ninja ju hneď pustil.

Prepáč...ja radšej pôjdem.

Nie, nechoď.

Sama sebe sa čudovala čo to z nej vyšlo. Ninja sa otočil k nej. Sklopila zrak. Suigetsu nevedel čo v takejto situácii má urobiť. Nikdy by si nebol pomyslel, že bude niekoho niekedy utešovať. Zdvihol ruku a potľapkal kunoichi po ruke. Tá sa naňho pozrela. Bolo to zvláštne a ani nevedela ako, už ho objímala a plakala mu na pleci. Prekvapene ju hladkal po vlasoch, nevediac čo iné má urobiť a nesúvisle mrmlal niečo ako "všetko bude v pohode" a "ani ja tú kravu nemám rád". Sakure však stačilo, že tam proste bol.

Chvíľu sa tam takto objímal, až sa nakoniec od neho Sakura odtiahla s rumencom na tvári. Zahanbene sa mu vyhýbala pohľadom. Suigetsu sa uškrnul. Nevedel aká v skutočnosti je, avšak pomaly to začínal zisťovať. Netušil čo sa medzi jeho šéfom, Karin a ňou stalo, ale ľutoval Sakuru, skrátka ju musel utešiť. Sakure padla jeho náhla náklonnosť dobre. Aspoň vedela, že nie je až tak sama ako si spočiatku myslela.

Tak čo? Ostaneš ešte chvíľu tu? Myslím, či ešte budeš s nami bývať?

Tá otázka Sakuru prekvapila. Všetko sa zrazu stavalo hore hlavou. Suigetsu, ktorý ju chcel predtým bez milosti zabiť, ju teraz utešuje. Sasuke sa k nej správa ako k poslednej mrche pod slnkom a zdá sa, že Karin dokáže byť ešte horšia, ak sa to vôbec u nej dá.

Ja...neviem.

Povedala úprimne. Suigetsu prikývol a zoskočil na zem.

Ak niečo budeš potrebovať len mi to povedz.

Zavolal ešte za ňou.

Hai.

Zašepkala Sakura pozerajúc ako ninja kráča preč. Odrazu sa jej nezdal taký zlý. Keď je človek smutný a myslí si, že to sa môže stať len jemu, nájde nečakaného spojenca aj keď v podobe zabijaka.

Tak teraz dlhšie nepribudne ďalšia kapitolka...teda aspoń myslím...wiete na gymplíku máme "milých" profesorov, ktorých ja osobne "zbožňujem" a máme písomky...tak učiť sa, učiť sa...:(