Narutopribehy | 22. kapitola

22. kapitola

Takže som mala konečne prístup na netík...je to great lebo som si prečítala pokračovanie svojho naj príbehíku...a dala sem ďalšiu kapitolku...a dokonca 2...počujem výkriky nadšenia...

Západ slnka je nádhera. Ako sa obloha sfarbuje do oranžova, červena až po chvíli zavládne úplná tma. Sedela sama osvetľovaná poslednými lúčmi slnka. Skala ju chladila, ale ona si to nevšímala. Stačil jej len pohľad na slnko. Aspoň to ako-tak zahnalo jej smútok. Snažila sa vyhnať z hlavy zlé myšlienky, no nakoniec to vzdala a zahĺbila sa do nich. Vietor jej rozstrapatil vlasy. Keby jej tak pošepol ako ďalej, čo má urobiť. Uvažovala nad mnohým. Nad Karin, nad Sasukem, dokonca jej behal po rozume aj Naruto. Všetko sa jej to premiešavalo v hlave.

Nemám tu už čo hľadať...mala by som odísť...

Súhlasím...ale najprv vraz jednu Karin, alebo ešte lepšie zabi ju!

Nemám na to dosť síl...som slabá...cítim vinu za Sasukeho a ešte viac po dnešku.

Neber si k srdcu čo ti tá mrcha povedala!

Ja si z toho nič nerobím, mala predsa pravdu.

No to určite! Jasné, tak teraz sa akože pridáme na jej stranu?! Dovoľ aby som sa zasmiala!

Už konečne sklapni!

Sakura síce zabránila tomu aby sa jej druhé ja miešalo do myšlienok, lenže tá ťaživá spomienka na dnešok ju trápila.

Zhruba pred tromi hodinami:

Sakura choď preč! Nechcem ťa tu vidieť.

Zavrčal Sasuke. Sakura sa pri jeho tóne mykla. Čo sa s ním stalo? Nevedela čo má povedať okrem otázky Čo sa deje?

Sasuke, vysvetli mi tvoje správanie...

Sasuke na ňu zazeral. Odvrátil sa od nej a nemienil sa s ňou ďalej baviť. Sakura k nemu podišla. Chcela sa ho dotknúť, ale rozmyslela si to. Poznala ho už dlho a vedela, že sa neoplatí niečo sa ho pýtať, keď nedostane jednoznačnú odpoveď. Vyšla z izby. Pred dverami stála Karin so širokým úsmevom na tvári. Sakure sa s ňou nechcelo hádať.

Tak čo Sakura? Má sa už lepšie, však? Nejaký je na teba naštvaný, nie?

Prihovorila sa jej Karin s predstieraným smútkom. Kunoichi na ňu znechutene pozrela a ona jej to vrátila ďalším úškrnom.

Tak my aspoň vysvetli prečo sa tak ku mne správa?

Hmm, nenapadlo ťa, že ťa možno nemá rád?

Ale ty vôbec nevieš čo sa medzi nami stalo, keď si bola preč tie dva dni!

Karin sa pri tej poznámke zarazila. Pohotovo jej napadla ďalšia uštipačná odpoveď.

To je už teraz fuk! On ťa nenávidí Sakura! Zmier sa s tým! A len tak mimochodom to ja sa mu páčim, nie ty!

A to ti prosím ťa kto povedal?!

Pche! Veď je to zreteľné! Predsa sme už spolu strávili dlhý čas odkedy vznikol tým Hebi.

To ti mám veriť, že ste spolu?! To je nemysliteľné!

Ak nechceš nemusíš...len žiarliš, že ma má rád a teba nie a že som silnejšia než ty, preto si ma vybral do týmu.

Sakura so slzami v očiach vybehla von. Začula ako sa Karin smeje.

Len kvôli tomu si v týme, že si inú * nevedel nájsť, ktorá by okolo neho poskakovala a plnila jeho príkazy!

Zamrmlala kunoichi a bežala preč, čo najďalej od toho domu.

Teraz sedela na chladnom kameni. Vyliezla na kamennú stenu, ktorá sa tiahla v blízkosti lesa a úkrytu. Za ňou sa rozprestierala nekonečná púšť. Tam niekde je ukrytá dedina, ale na to si Sakura vôbec nespomenula. Myšlienky sa jej zameriavali na jedinú otázku.

Prečo je ku mne taký zlý?

Rozmýšľala tiež o tom čo teraz urobí. Má tu ostať alebo odísť? Návrat do Konohy ju lákal a zároveň sa tam vrátiť nechcela. Predstava, že od nej budú chcieť vedieť čo sa za ten čas čo bola preč stalo jej naháňala strach. Nemala žiadnu chuť sa o tom s niekým baviť. Vedela si jasne predstaviť Naruta ako do nej dobiedza, potom tu bola Tsunade, ktorá o nej vedela všetko, aj keď jej takmer vôbec nič nehovorila. No zas aj ona by od nej chcela vedieť informácie, veď predsa tým Hebi je nebezpečný!

Vzdychla si. Čo má urobiť? Aké rozhodnutie bude pre ňu správne?

Obraz Sasukeho 12-ročnej tváre jej prebehol hlavou. Jeho pohŕdanie ostatnými slabšími ako on, čiže aj ňou bolo občas neznesiteľné. Aj keď sa kvôli tomu v tom čase trápila, najradšej by sa do tej minulosti vrátila. Je pravda, že vtedy bol k nej tiež dosť hnusný, ale to sa nedalo porovnať s tým ako sa k nej dnes správal. Hrôza si na to len spomenúť. Vyhŕkli jej slzy. Čo mu urobila? Áno zranila ho, ale predtým ju neobviňoval! To celé nedávalo zmysel.

A ak v tom má prsty Karin? Čo ak mu niečo natrepala?

Bláznivá myšlienka, ale predsa bola zatiaľ jediným vysvetlením. Hnev sa jej rozprúdil v žilách. Tá hnusná okuliarnatá, ani nevedela akú nadávku má na ňu použiť. Ona bola totiž niečo extra hnusné. Iný druh otravnej kravy. Bola proste odporná! Ak sa medzi ňu a Sasukeho zaplietla Karin, neprežije to!

Zoskočila zo skaly a s ľahkosťou pristála na tráve. Najprv jej napadlo na ňu zaútočiť. Lenže mala by začať rozmýšľať logicky. Ak sa s ňou pokúsi bojovať môže aj prehrať a to teda neriskne. Sasuke by bol ľahší cieľ. Mohla by zistiť niečo o jeho zdravotnom stave a ak je to dačo vážne bez ohľadu na následky odnesie ho niekde inde. Trebárs aj do Konohy ak to bude nutné.

Vtrhla do domu. V kresle sedel Suigetsu a prekvapene sa na ňu pozrel, no potom sa vrátil ku svojej práci, čím bolo čistenie meča. Sakura sa naňho ani len nepozrela. Vošla do izby, kde ležal Sasuke. Ohromene zastala. Naskytol sa jej šokujúci pohľad. Karin sedela na posteli a bozkávala sa so Sasukem, ktorému sa to viditeľne páčilo.