21. kapitola

21. kapitola

Bola hlboká noc. Mesačný svit nebolo vôbec vidno kvôli mrakom, ktoré úplne zakryli mesiac. Ani hviezdy nesvietili ako zvyčajne. Všetko sa zdalo také pochmúrne, mĺkve. Cez okno na prízemí domu nebolo vidieť, pretože závesy boli zatiahnuté. Jediné svetlo vychádzalo z malého kuchynského okienka. Bolo vidieť, že sa tam niekto pohybuje. Jedna postava prešla k drezu a napustila si vodu do pohára. Druhá sa zas opierala o dvere a niečo hovorila. Keby ste boli v tej kuchyni doslova by ste cítili tú skľučujúcu náladu.

Sakura vypila vodu na jeden dúšok. Celú noc nespala a rozmýšľala či sa medzi tými bylinkami nenájde nejaká, ktorá by zahnala spánok. Škoda, že sa v tomto dome nenachádzalo čo i len zrnko kávy, aspoň by ju ako-tak prebralo. Pošúchala si unavené oči. Potlačila zívnutie a pokúšala sa zamestnať nejakou robotou aby nezaspala.

Ty si ešte hore?

Vošla do kuchyne Karin so žiarivým, falošným úsmevom na tvári.

Ty si sa vyspala, ja nie! Krava jedna sprostá!

Zamračila sa na ňu Sakura, no hneď na to mala na tvári ľahostajný výraz akoby bolo u nej zvykom nespať celú noc.

Ako by mohol niekto spať, keď je Sasuke v ohrození života? Zato ty si spala pokojným spánkom, ako som si všimla...

Kunoichi čakala na Karininu reakciu. Tá sa urazene otočila a vyšla von.

Idem spať aj ja. Ak by sa jeho stav zhoršil zobuď ma.

Povedal Suigetsu, ktorý Sakuru už dlho s vražedným odleskom v očiach sledoval. Sakura prikývla a bola rada, že jej tento chlapík spoločnosť robiť nebude. Ninja za sebou zavrel dvere a Sakura si skryla tvár do dlaní. Rozmýšľala čo bude so Sasukem.

Ako som sa k nemu mohla tak správať?! Veď to zranenie má len a len vďaka mne! To ja som naňho hodila shurikeny!

Všetku vinu zvaľovala na seba. Sasuke stratil vedomie už zhruba pred 12 hodinami a Sakura uňho bola každých 15 minút. Menila mu vlhké šatky na čele za studené, pretožemal vysokú horúčku, dávala mu pod nos všelijaké aromatické bylinky, ktoré by ho mohli prebrať a snažila sa vyčistiť mu ranu ako najlepšie vedela. Jediné čo ju hnevalo bolo to, že Karin chodila do Sasukeho izby veľmi často a Sakuru z tade vždy vyhnala. Kunoichi to začínalo byť už podozrivé a bola rada, keď sa Karin rozhodla ísť spať. Teraz bola znova hore a behala za Sasukem. Nešla za ňou, na čo aj? Nechcela stratiť silu, potrebovala ju aby mohla dozerať na Sasukeho.

**

V malej tmavej izbe zahalenej v tme niekto spal. Na posteli ležal ninja s trpiacim výrazom na tvári. Pot sa z neho lial a spal nepokojným spánkom. Stále sa otáčal z jednej strany na druhú pričom ho ťažili nočné mory. Vedľa na stolíku stál hrnček s liečivým odvarom, mištička s bylinnou masťou a pohár v ktorom bola studená voda. Ležalo tam tiež pár mokrých utierok.

Nad Sasukem sa nakláňala nejaká postava. Ruku mala položenú na jeho tvári, očividne mu merala teplotu. Pozerala sa naňho a dúfala, že sa preberie. Po chvíli si sadla na stoličku stojacu neďaleko postele. V očiach sa jej objavila nádej, keď sa Sasuke pohol. Pomaly pootvoril oči.

Čo to? Kde som? Karin, si to ty?

Zachripel a pohľad mu spočinul na dievčati, ktoré sa naňho div nevrhlo od šťastia.

Sasuke-kun! Prebral si sa.

Nadšene ho objala.

Au! To bolí, opatrne. Čo sa stalo?

Kunoichi si ho prezrela. Očividne stratil pamäť.

Stratil si vedomie. Bola som s tebou v kuchyni keď sa to stalo. Ja som ťa odniesla sem, po celý ten čas som tu a ošetrujem ťa.

Sasuke sa prekvapene na ňu pozrel. Žeby to bola ona koho videl naposledy a nie Sakura? Všetko sa mu vytratilo s pamäti. Bola tu vôbec Sakura? Iba sa mu to všetko zdalo? Zdalo sa mu to ako nejaký sen. Nejasne si spomenul na nejakú jaskyňu, bozky, hroby rodičov, boj a potom krátky čas strávený so Sakurou v úkryte na okraji lesa. Bol to len sen alebo skutočnosť? Musel to zistiť.

Je tu Sakura?

Karin nevedela čo má povedať. Časom sa to aj tak dozvie, niečo musí vymyslieť aby Sakura bola v jeho očiach zlá.

Och, áno je. Povedala, že s tadeto neodíde pokiaľ sa nepreberieš. Pravdepodobne chce s tebou zase bojovať.To ona ťa tak zranila, keď ste spolu bojovali. Potom si sa chcel ísť ošetriť, no ona ťa nejakým spôsobom zranila a ty si odpadol.

Sasuke nemohol veriť tomu čo počul. Zdalo sa mu to nemožné, ale predsa to mohla byť pravda. Veď Sakura ho nenávidela, tak ho mohla chcieť zabiť alebo sa mu pomstiť.

Asi sa bude pred tebou tváriť ako neviniatko, ale ver mi nie je to tak.

Karin sa uškrnula, keď sa Sasuke so sklamaním v očiach odvrátil od nej. Zrazu sa rozleteli dvere a v nich stála Sakura. Šťastne pribehla k Sasukemu a chcela ho objať, no vtom sa zarazila. Hľadel na ňu so znechutením.

Ako si mohla?

Zavrčal. Sakura sa ohromene pozerala do jeho očí. Prečo sa tak tvári? Čo sa stalo?

DÚFAM ŽE SA VÁM TO PÁČILO! ŠAK ČO NAJSKOR DÁM POKRAČKO