4. kapitola

4. kapitola

Sú celkom silné. Možno budeme mať šancu aspoň oslabiť Sasukeho, ak nás vôbec napadne.

Rozmýšľala Sakura, keď po ôsmom tréningu oddychovala na strome. Neďaleko pri potoku sa osviežovaliaj jej spoločníčky. Po očku sledovala okolie, či sa neobjaví Takanobu spolu so svojou skupinou. Už boli dávno pri soche hrdinu dediny ukrytej v hmle. Najmenej tri dni sliedili po okolí. Po ceste videli aj Akatsuki a tak sa im radšej ihneď vyhli. Aj preto dorazili na určené miesto o niečo neskôr ako Sakura plánovala. Prekvapilo ju však, že tu ešte Takanobu nie je. Ten šiel z juhu takže to mal oveľa kratšie.

Sakura-chan! Keiko zacítila niekoho čakru. Mali by sme sa ukryť kým nebudú bližšie.

Povedala kunoichi, ktorá stála pod stromom. Za ňou bolo vidieť ako beží druhé dievča a v ruke pevne zviera kunai nôž. Sakura sa podala aby sa vedľa nej obe pomestili. Zapojila svoju čakru, pomocou nej vytvorila okolo celého stromu pole cez ktoré ich blížiaci sa ninja nedokázal zacítiť (myslela som tím, že nemohol zacítiť ich čakru :P). Požiadala jednu kunoichi, ktorá mala neviditeľné jutsu, aby vytvorila pole. Cezeň ich totiž nik neuvidí.

Dúfam, že nás neobjavia. Ach prosím nech to nie je člen Akatsuki! Bol by to malér.

Zľakla sa Sakura, ale na sebe nedala nič znať. Posilnila ešte viac svoje zmysli a pokúšala sa ucítiť čakru toho ninju. Aj ju na okamih zachytila a bola silná. Vlastne veľmi silná! A ešte k tomu ucítila aj viac čakier, čo nebolo dobré. Znamenalo to, že ich bolo viacej. Hádala okolo desiatich.

Modlime sa nech to nie je Itachi a jeho skupina.

Pomyslela si Sakura a pozrela sa na obe kunoichi. Jedna, ktorá sa volala Keiko, bola stále v strehu a kŕčovito zvierala kunai nôž. Druhá, s menom Kimiku, mala na tvári vyľakaný výraz. Ani jedna z nich nedokázala skryť svoje pocity.

Po dlhšej chvíli sa pred nimi objavili ninjovia v zvláštnom oblečení. Sakura ihneď vedela čo sú zač. Spoznala totiž tú veľkú fialovú mašľu, ktorá im slúžila ako opasok. A taktiež nespustila oči z jedného muža. Mal čierne vlasy a rovnako čierne oči. Bol to nepochybne Sasuke, lenže starší. Sakura musela uznať, že je celkom pekný. V jeho tíme boli naozaj silný ninjovia a verila, že ju neuvidia.

Ostaňte tu a čakajte na Takanubu. Ja ich idem sledovať! No najskôr Kimiku vytvor ochranné pole. Dávajte si pozor!

S týmito slovami sa rozlúčila a už ju nebolo. Pomaly preskakovala zo stromu na strom. Sasuke sa našťastie neponáhľal a napredoval pomerne pomaly (doslova uháňal cez les, ale to nie je predsa pre kunoichi problém :P). Po troch až štyroch míľach zastali. Sakura si radšej držala odstup a skryla sa čo najlepšie. Výhodou bolo, že počula takmer každučké slovo.

Idem si oddýchnuť. Nikto by nás nemal napadnúť takže držať stráž nie je nutné.A aj keby sa niekto blížil zvládnem to sám. Môžete ísť kam chcete o tri dni sa tu stretneme. Zbohom.

Povedal Sasuke a ninjovia sa rozišli. Sakura všetko počula a ihneď sa jej uľavilo. Uistila sa, či sú naozaj všetci preč. Nikto okrem Sasukeho a Sakury tam nebol. Všimla si, že Sasuke kráča k potoku.

Bóže či je pekný!

Pomyslela si. Jej druhé ja sa však ozvalo:

Čo ti šibe!Už ho nemáš rada! A máš ho sledovať a nie obdivovať!

Sakura pokrútila hlavou a rýchlo sa spamätala. Hore na konári bol dobrý výhľad k potoku. Oprela sa o kmeň a sledovala Sasukeho. Ten si práve ulovil prvú rybu. Po chvíli ich mal pri nohách dosť na to, aby nasýtili dvoch ľudí. Tri ryby napichol na tri kunai nože. Rukami urobil pár znamení a jednoducho fúkol na ryby oheň. Odhadol približnú teplotu a večera bola hotová. Lačne sa zahryzol a sadol si na breh. Sakura sa s hladným výrazom naň pozerala.

Do kelu! Som taká hladná!

Pomyslela si a súhlasne jej zaškŕkalo v žalúdku. Sakura sa zľakla, že to bolo počuť a radšej sa skryla hlbšie do lesa. Sasukeho už nevidela, ale počula niečo za chrbtom. Pomyslela si, že je to Keiko alebo možno Takanobu. Otočila sa, že mu povie nech ide preč. Pozerala sa však rovno do čiernich očí Sasukeho Uchihu.