19. kapitola

19. kapitola

TAK TU TO MÁTE! NENAPÍSALA SOM EŠTE 20 ALE ČOCHVÍĽA BUDE AJ TÁ TAK SA TEŠTE!

Slnko pomaly vychádzalo a osvetlilo tak koruny stromov, na ktorých už nezostalo takmer žiadne lístie. Keďže sa blížila zima ráno bolo čím ďalej tým chladnejšie. Všetkým čo teraz spali v teplých posteliach Sakura závidela. Krčila sa na podobločnici s dekou prehodenou cez plecia a pozerala sa na Sasukeho ako trénuje. Na tvári sa jej mihol vražedný výraz, ale hneď na to sa tvárila akoby ju ohromne tešilo, že sa naňho môže pozerať. Dýchla na sklo. Prstom nakreslila na okno malé srdiečko. Uškrnula sa v duchu keď si to Sasuke všimol. Predtým než zoskočila sa naňho zvodne usmiala.

Sasuke nepochopil kunoichinu náhlu zmenu správania. Žeby sa tak rýchlo zmenila? Tú možnosť vylúčil. Sústredil svoj hnev na katanu a tá sa s ľahkosťou zabodla do stromu. Nevedel prečo trénuje. Tentoraz nevidel pred sebou žiadny cieľ. Lepšie povedané ešte stále tam niekde v jednej časti mysle bol Itachi, lenže v tej druhej sa mu usadil problém so Sakurou. A nielen tam. Pri každom pohľade na ňu mu srdce urobilo aspoň dva kotrmelce. A teraz keď ju videl takú zúboženú, zničenú a s nenávisťou voči jeho osobe trápil sa.

Zdvihol ruku aj s katanou, ale nedokázal seknúť. Bolesť v ramene mu v tom zabránila. Pohľad mu spočinul na zranení. Úplne mu to vypadlo z hlavy. Obväz mal celý krvavý a čo chvíľa by rana pod ním začala hnisať. Trhnutím ho odstránil. Prstom si prešiel cez uschnutú krv. Aspoňže prestal krvácať inak by mohol omdlieť. Vôbec ho netešilo pomyslenie, že mohol stratiť priveľa krvi. Hneval sa sám na seba za svoju neschopnosť liečiť väčšie zranenia. Keby na toto nebol zabudol nemusel by dostať infekciu, ktorá sa teraz šírila po celej jeho ruke. Ak nedostane do 24 hodín liek môže sa stať, že mu ruka už nikdy nebude slúžiť na boj. To bolo zlé, viac ako zlé. Práve dnes odišli Suigetsu, Juugo a aj Karin. Oni museli získavať informácie pokým on strážil Sakuru.

Sakura sa pozrela von oknom. Uvidela ho ako si pridŕža ruku. Tú ranu si ihneď všimla.

Mala by som mu pomôcť.

Pche! Nechaj ho tak!

Ja....nemôžem....musím mu ju ošetriť....

Hahaha! To ale neurobíš kým som tu ja!

Sakura sa odvrátila od okna. Nemala už svoju vlastnú vôľu akoby ju shinobi ovládala. Zmierila sa stým pokiaľ jej to malo pomôcť pomstiť sa Sasukemu. Stačilo zabiť Itachiho aby sa z nej znova stala tá stará dobrá Sakura, teda to si myslela ona. Lenže jej povaha sa nemohla zmeniť zo dňa na deň ako chcela ona. Pretečie ešte veľa vody kým začne veriť Sasukem a začne sa meniť na tú, ku ktorej niečo cítil.

Sasuke si sadol do pohodlného kresla a čistil si ranu. Čistá voda mu ju aspoň vyčistí od prachu. Nemal ani šajnu kde by sa tu dali zohnať nejaké liečivé bylinky. Zdvihol hlavu. Začul zavŕzganie dverí. Pozrel sa pred seba. Stála tam Sakura so smutným úsmevom.

Ukáž, pomôžem ti.

Sasuke zaváhal, ale odkryl si ranu. Sakura sa nad ňu nahla. Pocítil jej teplý dych až tak bola blízko. Zdvihla ruku aby sa dotkla jeho ruky. Sasuke mal nutkanie ju odstrčiť, ale nechal ju tak. Jej jemné prsty sa dotkli uschnutej krvi. Prešla nimi zo dva krát po zranení aby zistila či tam nie je hnis. Sasukeho každý dotyk bolel, no nedal to na sebe znať.

Máš tam infekciu, ale to už asi vieš. Potrebuješ lieky a tie si buď pôjdeš kúpiť, o čom dosť pochybujem, alebo ma necháš ísť nazbierať potrebné bylinky na výrobu mastičky. Vyber si.

Zahľadela sa naňho a čakala. Sasuke sa jej zavŕtal pohľadom do očí. Kunoichi sa premohla a neodvrátila sa. Prešiel pohľadom na svoje zranenie.

Ja si už nejak poradím.

Určite?

Sasuke prikývol. Odvrátil sa od nej.

Môžeš umrieť. Vieš to?

Sasuke znovu prikývol, ale už ju akoby ani nevnímal. Sakura sa nazúrila. Nemôže umrieť len kvôli svojej tvrdohlavosti! Má preňho peknú pomstu a on len tak zomrie?! Tak to teda nie!

Nesmie zomrieť, lenže ak ho neošetrím môže sa to stať. Do kelu a s ním!

Presne! Ja osobne ho chcem zabiť!

Nie! Nezabijem ho! To nikdy.........ľutujem ho.......

Dovoľ aby som sa zasmiala! To hádam nemyslíš vážne!

Ale áno!

Sakura prepukla v hnev. Nenávisť išla tentoraz stranou.

Nezabrániš mi aby som ti pomohla! Nebudem sa pozerať ako umieraš!

Sasuke sa na ňu prekvapene pozrel. V očiach jej blčal hnev zmiešaný ešte s niečím. Čo to mohlo byť? Uvažoval nad touto otázkou.

Preber sa už konečne! Ty zomieraš! Ešte nie je neskoro tomu zabrániť, tak mi dovoľ postarať sa o teba!

Sasuke sa na ňu prenikavo pozeral. Na chvíľu v nej spoznal zamilovanú Sakuru. Ten jediný okamih v ňom zbudil všetky pocity. Zdravú ruku natiahol ku kunochi a pritiahol si ju k sebe. Pobozkal ju.

Sakura nevedela čo má urobiť. Už zasa ju dostal do divnej situácie z ktorej sa nevedela dostať. Na teraz jej stačilo, že cíti jeho pery.

SAYONARA! CMUK....:P