18. kapitola

18. kapitola

Bolo neskoré popoludnie a slnko jasne žiarilo aj napriek ochladzujúcemu sa počasiu. Pred domom, ktorý stál bokom od lesa, sedeli dve postavy. Slnečné lúče im svietili do očí a tak sa stiahli pod neďalekú jabloň.

Neznášam nič nerobenie.

Zamrmlal jeden z nich. Druhý prikývol a ďalej si leštil dlhý meč. Iskry lietali na všetky strany, keď doň začal udierať kameňom.

Čo to stváraš?! Rád by som si pospal.

Zavrčal naňho Juugo.

Musím ho opraviť. Nevidíš to vykrivenie...pozri tu.

Podal mu drahocenný meč, ale on ho odstrčil, zdvihol sa a odišiel. Suigetsu pokrčil plecami a pokračoval vo svojej práci. Po chvíli, spokojný so svojím výtvorom, vstal oprašujúc zo seba hlinu. Pohľad mu padol na jedno z okien na prvom poschodí domu. Zbadal, že sa tam podľa všetkého niekto háda. Nemal chuť sa do toho zapojiť, aj keď sa to týkalo toho dievčaťa, ktoré takmer zlikvidovalo jeho šéfa. Najradšej by ju bol zabil, lenže nemohol, mal to zakázané.

Vo vnútri sa naozaj odohrávala hádka.

A čo s ňou plánuješ robiť? Nemôžeme ju so sebou všade ťahať!

Kričala Karin, ukazujúc na dvere spálne. Sasuke sa na ňu chladne pozrel.

Ona tu zostáva.

A kto ju bude chrániť?! Čo ak ujde a všetko o nás povie Hokage?!

Posledné slovo povedala s neskutočným pohŕdaním.

Ja tu tiež ostanem.

Zamrmlal a už mu Karin začala liezť na nervy.

Ale, ale...

Očividne nenachádzala dostatočne dobrý argument, aby mu zabránila ostať tu. Nenávidela Sakuru odkedy ju po prvý raz videla. Bránila jej v získaniu Sasukeho dôvery alebo skôr v získaniu jeho samotného. Vedela, že keď sa situácia upokojí on s ňou zostane. Čo ak sa dokonca vzdá svojho cieľa? To pomyslenie ju rozzúrilo.

Čo na tej * vidíš?!

Skríkla. Sasuke bol v okamihu pri nej pridŕžajúc na jej krku katanu. Karin sa naňho vystrašene pozrela.

Už sa o týchto veciach nebudeme baviť, jasné?!

Hai.

Zamrmlala.

Sasuke odložil katanu a sadol si do kresla pri dverách za ktorými spala Sakura. Tá ležala na pohodlnej posteli hneď pri okne. Už hodnú chvíľu mala oči otvorené, ale neurobila žiadny pohyb. Pozerala sa na dvere čakajúc, že niekto vojde. Vstala a načiahla sa za pohárom vody, ktorý stál na nočnom stolíku. Na jeden dúšok ho vypila. Potom zdvihla pohľad a prezrela si izbu. Bola pomerne malá, zato útulná. Bolo tu len jedno široké okno so žltými závesmi. Oproti posteli boli dvere a vedľa nich stála skriňa. Očividne to predtým bývala dievčenská izba posudzujúc podľa červeno-žltých farieb stien, koberca a aj poťahu na malom kresle.

Kunoichi prešla k dverám do izby. Chytila kľučku. Má ich otvoriť alebo nie? Váhala, ale nakoniec pomaly pootočila kľučkou. S vŕzganím otvorila dvere.

Sasuke pozrel na dvere. Stála v nich Sakura. Vlasy jej odstávali, pod očami mala kruhy a na líci dlhý škrabanec. Vyzerala dosť úboho. Napriek tomu sa zdala Sasukemu krásna. Podišiel k nej. Natiahol k nej ruku, no ona sa odtiahla.

Karin sa na nich zamračene pozerala. Sasuke sa na ňu zahľadel a ona pochopila, že tu v tejto chvíli nemá čo hľadať. Vyšla von.

Sasuke sa otočil k Sakure, ktorá sa naňho znechutene pozerala.

Prečo ma tu držíš?!

Zavrčala. Sasuke zbadal, že toto rozhodne nie je tá milá Sakura.

Mám na to mnoho dôvodov...

Viac nepovedal. Sakura sa obrátila, vošla do izby a zabuchla za sebou dvere.

Sasuke bol do určitej miery trpezlivý. Sadol si a začal sa venovať čisteniu svojich zbraní. Tento oddych bral ako dovolenku. Veď Itachi nikam neutečie, no nie?

Sakura si sadla na kraj postele. Práve sa v jej hlave odohrával vnútorný boj medzi tou milou Sakurou a medzi tou shinobi.

Nechcela by si ho zabiť?!

Keď ja neviem........či to je najlepšie riešenie....veď ja ho ľúbim...aspoň myslím...

Koľko utrpenia ti už spôsobil! Nenechaj ho ublížiť ti znova!

Čo ak sa zmenil...alebo sa zmení?

On bude vždy taký chladný, arogantný a bezcitný! Stále bol predsa taký!

Sakura sa otočila, lebo začula zavŕzganie dverí. Pohľad jej padol na dievča s červenými vlasmi. Prekvapene sa zahľadela na Karin, pričom mala na tvári kamenný výraz. Tá sa na ňu zamračila.

Mala by si z tadeto odísť...

Začala pomaly, ale Sakura ju zastavila.

A ako keď mi pred dvermi sedí Uchiha?!

Pche! Toho sa neboj ja to vybavím!

No to určite! Mám veriť tebe?! Veď to ty si ma chcela zabiť, keď si ma vtedy zhodila zo stromu!

Chcela som sa ťa zbaviť! Nevedela som, že ťa tak ochraňuje.

Ukázala za seba.

Kunoichi sa na ňu neveriacky pozrela. Rozhodne nechcela nič mať s tou protivnou osobou.

Radšej odíď.

Zavrčala Sakura.

Ako chceš! Ale ver tomu, že dokým tu budeš, budú to tvoje najhoršie momenty tvojho krátkeho života!

Na tvojom mieste by som sa tak nevyhrážala...

Ty malá...hlúpa...

Sakura bola v okamihu pri nej a pritláčala jej na krk kunai. Karin sa uškrnula a premiestnila sa.

Sakura odložila zbraň. Vzdychla si. Zase žiadny boj. Už ju to začalo hnevať. Nebola zvyknutá na väzenie v podobe útulnej izby a úžasne sexi chalanom za dverami.

Mala by som za ním ísť.

...a zabiť ho!

Nie! Presvedčiť ho nech ma pustí...

Ale prosím ťa! Ty si fakt myslíš, že by ťa pustil?!

Ak by som bola presvedčivá...

...a ako presvedčivá?! Možno by si naňho mohla hádzať kunaie a vydierať ho, nie?

Nemyslela som to tak!

A ako teda?!

Žeby som ho zvádzala!

Ak je to možnosť ako sa s tadeto dostať tak okej...aj keď mám radšej boj.

Ide sa na to! Môj plán znie: byť čo najviac príťažlivá...a potom ho doraziť keď to bude najmenej čakať!

Hai!!!

A je to! Teraz dlhšie nebudem môcť ísť na net...tak potom pridám aspoň dve kapitolky naraz.

Sayonara