Narutopribehy | 17. kapitola

17. kapitola

Veľa z vás si teraz pravdepodobne myslí: "Och, to je strašné! To nemohli prežiť!" Tak na začiatok vás vyvediem z omylu. Nechystám sa tak rýchlo ukončiť svoj príbehík. Veď sami uvidíte ako to dopadlo! :P

Mnohí tvrdia, že niektoré noci môžu byť magické a o to viac keď je spln. Aj keď daktorý z vás tomu určite neveríte zamyslite sa nad týmito skutočnosťami:

Sasuke si presne v túto noc zmyslel, že navštívi hroby svojich rodičov.

Sakura sa tejto noci rozhodla odísť z Konohy a zabiť Itachiho.

Bola to len zhoda náhod alebo žeby to spôsobilo skutočné čaro tejto noci? A ako vysvetlíte ďalší fakt, že sa medzi týmito dvoma odohral boj na život a na smrť?

Viem že vás už určite otravujem tými otázkami, ale vy si fakticky myslíte, že aspoň jeden z nich naozaj zomrel?

Tak nad tým chvíľu rozmýšľajte a potom si prečítajte čo sa udialo ďalej.

Určite je tu.

Zašepkal niekto ukrytý v húštine.

No len aby! Ináč sme sa sem trepali zbytočne a riskovali život!

To sa ozval neskutočne protivný dievčenský hlas. Ninjovia naraz vyskočili z úkrytu a hnali sa neuveriteľnou rýchlosťou cez les. Ninja zdvihol ruku a zastavil tak dievča, ktoré teraz stálo pri ňom. V tom sa premenil na tekutinu. Karin sledovala (ona bola tým dievčaťom) ako sa jej spoločník pomaly blíži k dvom postavám a potom sa neďaleko nich zhmotňuje. Suigetsu sa rozohnal mečom a hodil ho medzi ne. Meč sa zabodol do stromu, zastavil tak katanu, ktorá by sa bola zabodla do kunoichi a odrazil kunaie. Tie sa rozleteli na všetky strany. Uškrnul sa nad svojím úspechom.

Sasuke sa ohromene pozeral pred seba, kde bol teraz zabodnutý meč. Rýchlo sa však spamätal a chytil Sakuru za ruku aby nestihla ujsť, lenže niekto jej už zozadu držal ruky za chrbtom, tak aby sa nevedela pohnúť. Na Karininej tvári sa zračil víťazný úsmev. Sasuke pomaly zasunul katanu a poobzeral sa. Práve k nemu kráčal Suigetsu, že si zoberie meč.

Práve včas.

Zamrmlal Sasuke. Chytil Suigetsuho ruku, ktorá držala meč a chystala sa zabodnúť ho do Sakury. Ten sa naňho prekvapene pozrel, ale stiahol sa.

Sakura sa mykala, pokúšala sa Karin vytrhnúť, avšak nezabralo nič z toho a ona ostala v jej pevnom zovretí. Zdvihla pohľad na Sasukeho. Ten k nej podišiel s arogantným výrazom na tvári.

Zviažte ju.

Prikázal ani sa len na ňu nepozrel. Sadol si k stromu, oprel sa oň a začal si zaväzovať ranu na ramene. Krv z nej tiekla prirýchlo, mohol dokonca aj vykrvácať, ale on na to nebral ohľad. Zdvihol sa zo zeme. Vyskočil na najbližší strom a zavelil na odchod.

Karin zdvihla už zviazanú Sakuru a prehodila si ju cez plece. Suigetsu sa pozeral na kunoichi s lačným výrazom na tvári akoby ju chcel každú chvíľu prebodnúť. Zatlačil však svoje úmysly, keďže mu Sasuke zakázal sa k nej čo i len priblížiť.

Išli zhruba hodinu a Sakure bolo pravdaže na Karininom kostnatom pleci nepohodlne a začala sa mrviť.

Prestaň, lebo ťa zhodím!

Vyštekla na ňu Karin. Sakura by jej rada niečo bola odsekla, ale ústa mala bohužiaľ zviazané šatkou. Po chvíli sa znova začala mykať, čo už Karin naštvalo. Zastala na jednom konári vo výške 19,69 stôp (6 metrov) a zhodila ju z pliec. Ten pád nemohla kunoichi prežiť. Sasuke sa otočil a zachytil ju práve včas, tesne pred pádom. Karin sa zatvárila akože "to bolo len náhodou", ale radšej bola ticho. Sasuke so Sakurou v náručí šiel ďalej. Kunoichi sa nepáčilo, že ju drží a začala sa šklbať. Pozrela naňho s nenávisťou v očiach, ale on jej pohľad chladne opätoval. Keby tak vedela ako ho trápi ten divný pocit, ktorý sa pri pohľade na ňu zväčšoval a nútil ho držať ju jemnejšie a opatrnejšie. Pocítila tú náhlu zmenu, ale nebrala ju na vedomie. Po hodine chôdzi zaspala v Sasukeho náruči. Hlavu mala opretú o jeho hruď. Sasuke sa na ňu pozrel. Na tvári sa jej vynímal menší úsmev. Jeden z tých, ktoré kedysi v minulosti videl vždy na jej tvári, keď sa naňho zahľadela. Veril v návrat tej milej stránky Sakury.

Sakura zatiaľ spala pokojným spánkom aj napriek tej dlhej ceste. Snívali sa jej zvláštne sny, na ktoré si neskoršie nevedela spomenúť, no jeden si zapamätala celkom jasne. V ňom bola na tréningových arénach, kde kedysi chodila trénovať ešte ako genin. V ruke držala dlhú drevenú palicu, nič viac aj keď cítila, že sa blíži boj. Bola v strehu, ale aj napriek tomu sa na ňu niekto vrhol a ona to ani nezačula. Pozrela sa tomu protivníkovi do tváre, lenže on ju mal zakrytú maskou. Vrhal na ňu kunaie a ona sa bránila ako mohla. Trafil ju do nohy a vtedy sa jej súper zasmial dievčenským hlasom.

Bráň sa Sakura, alebo sa ma bojíš?

Ten hlas poznala. Napadla ju Karin, ale tá mala protivný, uštipačný hlas a načo by si pred ňou zakrývala tvár? Znova na ňu zaútočilo to dievča ona sa jej horko-ťažko uhla. Vtom sa za tou nepriateľkou objavila iná postava. Tie čierne vlasy by spoznala aj na sto kilometrov. Sasuke sa vrhol na tú dievku a začal do nej sekať katanou, tej to však vôbec neublížilo, len sa smiala a smiala.

Bež Sakura! Ja ju zdržím! Uteč jej!

Kričal Sasuke a strhol nepriateľke masku. Sakura sa zdesene pozerala na ružovo vlasú, zeleno okú kópiu samej seba. Tá sa uškrnula a zašepkala:

Tak čo nebežíš Sakura? Ty predsa vieš, že ti neublížim naozaj, však? To by som si ublížila tiež sebe. Ty si ja, Sakura a ja som ty. My sme jedna osoba. Sme silné shinobi, nie?

Sakura cúvla s vystrašeným výrazom na tvári. Tá druhá Sakura pokračovala ďalej:

Stala si sa veľmi silnou a keď ma vpustíš do seba celú budeš neporaziteľná. Ty to vieš a on to vie tiež.

Kývla hlavou na Sasukeho.

Chce ti v tom zabrániť. Nechce aby si bola silnejšia ako on.

Sakura ako v tranze prikývla hlavou. Ten hlas ju upokojoval.

Vždy ti vo všetkom len ubližoval, pravda? Tak teraz mi dovoľ vstúpiť do teba a mi ho spoločne zabijeme, aby nás už nemohol ďalej trápiť!

Sakura znova prikývla.

Ubráň sa jej Sakura. Ja ťa zachránim, neboj sa! Len jej nesmieš dovoliť aby ťa pohltila!

Kričal Sasuke a pomaly k nej podišiel. Sakura sa naňho pozrela, ale akoby ho nevnímala. Chytil jej tvár do rúk a pobozkal ju. Vtedy sa prebrala.

Niééé! Ty ho predsa nenávidíš!

Skríkol ten prelud.

Hai (áno). Napriek tomu ho aj ľúbim.

Usmiala sa na ňu ozajstná Sakura a v tom momente to monštrum vybuchlo.

Sasuke si všimol, že sa Sakura pomrvila, ale nezobudila sa. Pritisol si ju k sebe.

Nemaj strach Sakura! Ja ťa ochránim a pomôžem ti vrátiť sa k samej sebe.

Pomyslel si a pokračoval v ceste so Sakurou v náruči a svojimi spoločníkmi za chrbtom.

VERÍM ŽE SA VÁM TO PÁČILO. TEŠTE SA NA ĎALŠÍ DIEL.

DEWAMTA!