Narutopribehy | 3. kapitola

3. kapitola

Bolo skoré ráno a Sakura sa blížila k bráne mesta Konohy. Pomaly sa strácala aj ranná rosa, no napriek tomu bola zima. Kunoichi si pošúchala červené ruky aby do nich vniesla aspoň trochu tepla. Zbistrila zrak a ihneď rozoznala 5 ninjov stojacich blízko pri bráne. Keď sa k nim priblížila na toľko aby ju aj oni videli kívla rukou na pozdrav.

Dobré ráno Sakura-chan! Sme pripravený vyraziť, len dajte rozkaz a môžme...

Sakura ho zastavila kývnutím hlavy a prezrela si každého z jej tímu. Boli to pomerne mladí ninjovia, predpokladala že chunini. Každý z nich mal rovnaké oblečenie. Čierne voľné nohavice s mnohými vreckami (newedela som ako to nazvať tak sorry za výraz!:P), mali jednoduché tričko s vestou v tích najtmavších farbách. Takmer všetci boli dievčatá až na toho ninju, ktorý prehovoril ako prvý. Niektoré kunoichi mali dlhé vlasy zviazané stuhami v dvoch alebo v jednom cope.

Tak môžme ísť! Počula som, že sa Uchiha so svojím tímom blíži k dedine ukrytej v hmle. Vraj sa tam nachádza aj Itachi Uchiha s Akatsuki. Musíme si dávať veľký pozor je veľmi nabezpečný. Teraz sa rozdelíme. Ty, ty a ty idete k dedine od juhu. A vy dvaja idete so mnou. V poriadku? Ty! Ako sa voláš?

Vydala prvé rozkazy. Pozrela sa na osloveného chunina. Ten sa na ňu pozrel a povedal:

Moje meno je Takanobu. Čo si prajete aby som urobil?

Sakura sa v duchu uškrnula. Bolo to skvelé veliť skupine ninjov. Nebola na to zviknutá lebo v tíme s Temari a Ten Ten boli rovnoprávnimi členmi (ja wim wim odveci výraz). Občas sa našla misia, kde bola ona poverená veliť, ale nikdy nemala svoju vlastnú skupinu. A aj napriek tomu ako sa na túto misiu bála ísť, mala aj radosť. Takanobu čakal na jej rozkaz.

Takanobu ty budeš veliť svojej trojčlennej skupinke (mylsela som tím aj jeho, takže sú v tej skupine traja vrátane jeho) pokým sa znova nestretneme. Súhlasíš? Najbližším miestom pri dedine ukrytej v hmle, kde sa môžme zísť je pamätná socha hrdinu . Nachádza sa pomerne blízko osady a takmer vždy je v okolí hmla, takže nebudeme nápadný. Môžme vyraziť.

Sakura vyskočila na strom a dve kunoichi ju následovali. Po ceste sa takmer nerozprávali, ak nerátame občasné kýchnutia a zdvorilé "Nazdravie". Sakura ich viedla k dedine okľukou. Už boli na ceste zopár dní, keď sa Sakura rozhodla, že si trocha zatrénujú. Spýtala sa jedného dievčaťa či si trúfa s ňou bojovať.

Sakura-chan, ale na čo máme trénink? Veď bojovať nebudeme. Našou úlohou je jedine špehovať Uchihu nič viac.

Sakura sa na ňu zamračila. Mladá kunoichi od hanby sklopila zrak. Sakura sa pozrela na obe svoje spoločníčky.

Ty nepoznáš Sasukeho! Je nebezpečný ak ho niekto naštve. Vlastne on je nebezpečný tak či tak. Nesmieme ryskovať, že budeme nepripravené ak nás napadne. Má sharingan čím nás môže ľahko objaviť.

Obe sa zľakli Sakuriních slov. Počuli že je Uchiha nebezpečný, ale žeby ich zabil? Pravdepodobne nepoznali fakty. Spýtali sa Sakuri odkiaľ to vie.

Bola som s ním v tíme.

Uškrnula sa nad zhrozením dievčat.

Na moju smolu som bola doňho pobláznená! Ale to je už dávno. Hlavne na to nemysli Sakura!!! Hlavne na to nemysli!!!

pomyslela si . Hodila kunai nôž po jednej kunoichi. Tá sa mu ledva vyhla a tak začal trénink.

Sorry za gramatické chyby! Ani ja nie som dokonalá...xixi