Narutopribehy | 2. časť

2. časť

KONEČNE SOM SI SADLA ZA PC A NAPÍSALA ĎALŠIU ČASŤ O NEJIM A TEN TEN. DÚFAM ŽE SA VÁM BUDE PÁČIŤ. :P

Bolo skoré ráno. Lúče práve vychádzajúceho slnka sa zakrádali aj do Nejiho spálne. Osvetlili posteľ, bola však prázdna. Pekne ustlané akoby tam ani nebol. Síce si nedal veľmi záležať na poriadku očividne tentoraz upratal. Ale kde je?

Au! Ty si fakt idiot Naruto!

Bolo počuť hlasy na ulici.

Nie som! Však Hin?

Dievča sa začervenalo a nevinne sa usmialo. Pokrútilo hlavou, pričom sa neodvážilo pozrieť sa mu do očí.

N-nie...Naruto.

Ospravedlňujúco sa zadívala na Sakuru. Tá vyvrátia oči dohora, ale potom sa uškrnula.

Kde do čerta je?

Zašomrala a znovu zaklopala. Malo to však rovnaký výsledok, nikto neprišiel otvoriť. Naruto netrpezlivo prešľapoval z nohy na nohu a hlavou mu prebehlo či by nemohol skočiť na jeden rámen a oni by to vybavili.

Ja toho nafúkanca teda určite nejdem hľadať po celej Konohe!

Zamračil sa. Ani si nevšimol, že sa naňho Hinata pozerá. Práve na ňom obdivovala (ako za každým) jeho krásne modré oči.

Asi nie je doma. Mali by sme ho ísť pohľadať.

Zamyslene sa ozvala Sakura. A vykročila po ulici.

Tak to teda nie! Komu sa chce? Nech si ho ide hľadať Tsunade! Ja naňho kašlem.

Pokrútil hlavou Naruto a aby dodal svojmu rozhodnutiu vážnosť ostal stáť na mieste. Hinata sa k nemu otočila a Sakura hneď vedela, že ani ona nepôjde. Dala si ruky vbok a vážne sa na nich pozrela.

Ja predsa nemôžem za to, že ho Tsunade tak súrne potrebuje. Blížia sa predsa chuninske skúšky mal by tam byť. A vlastne aj my.

Tá sa začína správať ako Tsunade! No to pekne dopadla!.

Pomyslel si Naruto a hneď na to sa mu v mysli vyjavil obrázok Sakury na ktorom bola presnou kópiou piatej Hokage. Tá predstava bola strašná.

Prečo ho nehľadá ona?

Zašepkala Hinata a na Sakurinu smolu to počul Naruto.

Presne! Tak si teraz poďme dať skvelé raňajky do Ichiraky-ramen.

Oblizol sa Naruto, na čo mu Sakura dala jednu za ucho. To v okamihu nadobudlo červenú farbu. Kunoichi si nevšímala jeho kvílenie a išla ďalej. Naruto sa radšej k nej pridal. Hinata sa za nimi rozbehla, ale po chvíli zaváhala. Nemala Nejiho až tak rada, alebo to skôr on ju nemal rád.

Na-ru-to ja nejdem.

Povedala pomaly. Chlapec sa otočil a keď uvidel ako sa obracia, že pôjde preč skrížil prsty. Zmizol, hneď na to sa objavil pri nej.

Prečo by si mala Hin?

Povedal jej jemne a pohladil ju po tvári. Hinata zdvihla hlavu. Smutne sa naňho usmiala.

Nemá ma práve v láske. Pôjdem domov Naruto, potom sa stretneme

A odišla. Naruto za ňou chvíľu hľadel. Otočil sa k Sakure, ktorá ho sledovala. Vedela na čo myslí a prikývla. Naruto sa vďačne usmial a rozbehol sa za svojou priateľkou.

Zase som na všetko sama. No nič. Pôjdem asi za Ten Ten. Ona už len bude vedieť kde je Neji.

Vzdychla si kunoichi a zmizla.

**

Ten Ten si práve balila zbrane aby mohla trénovať novú techniku. Len dúfala, že kde ide on nepôjde. Alebo si želala opak? Chcela ho znova vidieť, aj potom čo sa stalo pred týždňom? Odvtedy sa s ním totiž nestretla. Nechodil na tréning, ani Tsunade ho nevedela nájsť.

Blížili sa chuninske skúšky. Všetci jounini a aj vybraný chunini tam mali byť. Podľa Ten Ten sa okolo toho robil priveľký rozruch. Naisto vedela, že sa s ním tam stretne.

Obula sa, vzala si batoh a zamkla za sebou dvere. Vykročila po malom chodníku, ktorý sa kľukatil pomedzi stromy. Bývala na odľahlom mieste, kde mohla v pokoji trénovať. Avšak nemala tu všetky potrebné pomôcky a tak musela ísť inam. Zabočila do rušnej Konohy. Mala namierené do dojo. Pochybovala o tom, že tam niekto o tomto čase bude. Neji trénoval hlavne vonku, takže dúfala, že tam nikoho nestretne. Najlepšie sa jej trénovalo, keď bola sama, dokázala sa tak plne sústrediť. Už sa tešila, že si vyskúša novú techniku a tak úplne zabudla na svoje problémy.

Ten Ten! Čakaj!

Začula zrazu za chrbtom hlas. Otočila sa uvidela ružovo vlasé dievča ako jej kýva.

Konnichiwa Sakura-chan! Ideš aj ty do dojo?

Usmiala sa na ňu Ten Ten. Kunoichi však pokrútila hlavou.

Nie, len či si nevidela Nejiho? Tsunade ho hľadá, veď vieš chuninske skúšky.

Ach tak, nie nevidela.

Mm, škoda. Nevieš kde by mohol byť? Ty ho poznáš lepšie, tak...nemohla by si ho nájsť a dať mu toto.

Usmiala sa Sakura a podávala Ten Ten papiere s informáciami od Tsunade. Kunoichi zaváhala, ale chcela Sakure pomôcť. Videla ju ako ťažko pracuje aby všetko dobre dopadlo. Zobrala od nej papiere.

Arigatou.(ďakujem) Fakt si mi pomohla. Dewamata.(ahoj)

Kývla Sakura, urobila znamenie a zmizla. Ten Ten si vzdychla. Tak strašne sa Nejimu vyhýbala a teraz ho má ísť hľadať? V každom prípade aspoň vedela, kde ho určite nájde.

**

Silné údery sa ozývali po celej miestnosti. Bolo to akoby búšilo nejaké obrovské srdce. Neji Hyuga sa nedokázal upokojiť. Vrece do ktorého udieral sa každú chvíľu mohlo rozpadnúť, ale on na to nebral ohľad. Znova a znova vášnivo búchal, stále dookola. Nachvíľu sa zastavil aby nabral dych. Jeho hnev sa však nezmenšil o nič viac ani po ďalších silných úderoch a kopoch. Kvôli čomu bol naštvaný? Na koho tak strašne zúril?

Mal zlosť na seba. On sa hneval na svoje srdce! Prečo bilo ako splašené, keď uvidelo hnedovlasú dievčinu? A ako je možné, že mu chýba Ten Tenin úsmev, oči a všetko ostatné? To nevedel. Nikdy sa s ničím podobným nestretol a keď mu išlo srdce roztrhnúť už to ani nikdy nechcel zažiť.

Čo sa to so mnou do pekla deje?!

Zamračene sa napil, odložil fľašu a sadol si na lavičku. Chytil si hlavu do rúk a rozmýšľal.

Počul prasknutie. Okamžite chytil kunai a objavil sa tej postave za chrbtom.

Neji! To som len ja!

Skríklo dievča. Až teraz si Neji všimol, že je to Ten Ten. Odložil zbraň, ale neospravedlnil sa kunoichi.

Tsunade ti posiela tieto papiere.

Povedala Ten Ten a položila ich na lavičku. Kývla rukou a odkráčala z dojo.

Neji sa za ňou pozeral. Chvíľu tam len tak stál. Má za ňou ísť? Alebo ju proste nechať odísť? Nevedel. V okamihu konal bez premýšľania.

Ten Ten!

Skríkol až sa dojo otriaslo.

Kunoichi, ktorá už bola pred vchodom do budovy prudko zastala. Jej strach ju takmer prevládol. Čo od nej chce?

Kľud Ten Ten.

Hlboký nádych a už bola v pohode. Vykročila k dverám do miestnosti, kde v strede stál Neji. Pozrela sa naňho. Hlavu mal sklonenú, takže nevidela jeho výraz tváre, ruky v päsť a vlasy padajúce do očí spôsobilo, že Ten Ten sa zatvárila pochybovačne. Nevedela či sa hneval, či len rozmýšľal či...

Neji sa zrazu objavil pred ňou. Mal na tvári nahnevaný výraz, ale kunoichi pevne stále na mieste.

Čo sa stalo?

Spýtala sa jemne.

Kto to je?! Kto?!

V jeho očiach sa zračila čistá nenávisť.

Kto je kto?

Starostlivo sa usmiala.

Ten bastard, ktorý sa ti páči, predsa!

Ach, Neji.

Čo je?! Povedz mi to!

Prečo si nahnevaný?

Ty by si nebola?!

Ten Ten sa naňho pozrela a pomaly otvorila ústa akoby sa chystala vysloviť niečo veľmi chúlostivé.

Najprv sa ukľudni.

Ten Ten vyslov jeho meno a ja ťa nechám na pokoji.

Neji vytiahol kunaie a pridržiaval ich pri kunoichinom krku. Úplne ho zaslepila žiarlivosť. Prestal sa ovládať.

Ty by si na mňa zaútočil?

Spýtala sa Ten Ten. Hlas sa jej triasol.

Nikdy...by...som to...

No?

...nespravil bez...bez...

Neji si v poriadku?

...dôvodu!

Stiahol ruku z jej krku. Obrátil sa.

Ak mi nepovieš to meno...ja...budem musieť použiť byakugan.

Ten Ten to vyrazilo dych! On by to nikdy neurobil! On nie! Nie ten koho mala tak hrozne rada!

Neji by to však spravil až taká zlosť v ňom pretrvávala. Urobil znak a pomaly sa otočil.

Ten Ten zdvihla ruku na obranu, ale bolo už neskoro.