13. kapitola

13. kapitola

To bolo ochlp!

Vydýchla Sakura, keď už boli dostatočne ďaleko od Itachiho a ostatných. Oprášila zo seba posledné kúsky trávy a špiny, ale popol z horiacich stromov jej ostal na tvári. Obzrela sa. Za ňou išla Temari, ktorá hneď potom ako jej dala dole laná vyskočila na rovné nohy. Bola síce ešte kúsok otrasená, napriek tomu napredovala dostatočne rýchlo.

Bol s tebou ešte niekto?

Spýtala sa po chvíli Sakura. Temari sa na ňu nepozrela. Dúfala totiž, že sa im nič nestalo.

Áno, Naruto a Shikamaru.

Kde sú teraz?

Temari sa vyhýbala jej pohľadu. Pomaly pokrútila hlavou.

Neviem. Predtým než ma Itachi omráčil boli predo mnou, potom som počula ako niečo vybuchlo. Typujem, že to bol Itachiho klon.

Sakure sa uľavilo. Nikto okrem Temari tam totiž nebol uväznený. Keby aspoň jedného z nich chytili už by tam buď ležal mŕtvi alebo by Akatsuki dávno nebolo na tom mieste. Mali teda šťastie.

Čo spravíme teraz?

Temari sa úkosom pozrela na Sakuru. Tá nemala v pláne odpovedať jej.

Mali by sme sa vrátiť do Konohy a potom vyslať skupinku aby ich našli.

Temari čakala na odpoveď. Zdalo sa, že Sakura premýšľa, lenže nie o jej slovách.

Nezabila som ho! Nemám dosť síl! So slabá.

Napadli ju čierne myšlienky.

Nie, nie som slabá! Zachránila som Temari!

Skríkla v nej kunoichi. Pomaly začínala veriť.

Na Sasukeho už nemyslela. Zabudla aj na ten dôvod prečo sa chystala zabiť jeho brata. Zabudla na pomstu, zabudla na hnev a dokonca aj na lásku, ktorú k nemu pravdepodobne cítila. Začala sa sústrediť len a len na Itachiho. Neuvedomovala si, že sa začína meniť na shinobi. Ak sa rýchlo nespamätá bude to pre ňu zlé. Jej priatelia v nej už možno nikdy nenájdu tú milú časť Sakury, čo bolo strašné. Temari si na ne však nevšimla žiadnu zmenu. Zvykla si totiž jej neprístupnosť ak ide o city.

Boli na ceste asi zhruba dve hodiny, keď Temari zastala aby si vydýchla. Sakura sa na jej prekvapenie hnala neuveriteľnou rýchlosťou cez les ďalej.

Počkaj S-sakura! Ja...uff...nevládzem! Itachi mi zablokoval čakru. Nepamätáš sa? Odblokuj mi ju! Skús to, lebo ináč ja nemôžem ísť ďalej.

Skríkla Temari a držala sa za bok. Sakura sa vrátila, pozrela na ňu. Kunoichi sťažka dýchala, v takomto stave nemohla pokračovať v ceste. Sakura urobila znak a sústredila sa na Temarinu čakru. Po chvíli bola znova voľná.

Vďaka!

Vďačne sa usmiala oslobodená kunoichi.

Je to moja povinnosť.

Povedala Sakura ani sa len na ňu nepozrela. Temari zarazil ten nezvyčajný tón v jej hlase. Nechala to však tak (čo by nemala). Išli ďalej.

**

Ak ešte raz povie, že niečo je otravné ja ho namojdušu zabijem!

Hneval sa Naruto. Zazeral na Shikamarua, ktorý skúmal okolie. Nikto tu nezanechal žiadne stopy, bol si ale istý že tu niekto určite bol. Nedokázal sa sústrediť, keď bol pri ňom Naruto. Hneď ako sa ozval Sikamaru sa rozčúlil. Asi tak trikrát zahundral, že je hladný a kedy vraj nájdu Temari a Sakuru. A koho pôjdu hľadať skôr?

Kde asi teraz je Sakura? Myslíš, že bude...

Naruto sprav mi láskavosť a sklapni!

Zasyčal Shikamaru. Naruto sa od neho urazene odvrátil. Veď on ich pôjde hľadať sám! Kašle na tohto otravu! Vyskočil na strom.

Ja idem! Čau!

A už ho nebolo. Shikamaru si namrzene vzdychol, lebo vedel že ho musí ísť hľadať. Tsunade by m to určite prikázala a ešte k tomu by si ju aj rozhneval. Sadol si k stromu a oprel sa o kmeň.

Určite sa ten úbožiak vráti.

A naozaj. Pred ním s objavil Naruto. Uškrnul sa naňho.

Nemohol som ta predsa tu nechať! Čo ak ťa niekto napadne?

Naruto sa obzrel. Ukázal za seba palcom.

Niekto nás sleduje.

Zašepkal. Shikamaru sa zdvihol a nenápadne siahol po kunai. Zacítil niekoho čakru. Bola taká známa. Prekvapene sa pozrel medzi stromy. Hodil shuriken. Nepočul však náraz.

Chabé!

Uškrnula sa Temari a zoskočila zo stromu. Shikamaru si vydýchol. Je v poriadku! Na tvári mal naďalej znudený výraz. Podišiel k nej a prezrel si ju. Postrehol, že sa na nich Naruto prihlúplo usmieva. Odstúpil od kunoichi a hodil za ňu kunaie.

V pohode! To som len ja!

Zjavila sa pred ním Sakura a sklonila sa aby ju nezasiahli zbrane. Naruto sa na ňu zoširoka usmial.

Sakura! Si v poriadku? Nič ti neurobil?

Vyhŕkol a pribehol k nej. Sakura sa naňho nechápavo pozrela. Čo to zase trepe?

Kto by mi mal niečo spraviť?

Prekvapene sa ho spýtala. Naruto otvoril a zatvoril pusu ako ryba na suchu.

No predsa Uchiha!

Skríkol. Jeho krstné meno nevyslovoval. Sakura pokrútila hlavou.

Jasné že nič! Veď to by si sa mal spýtať Temari. To ju uväznil nie mňa. Síce bolo ťažké oklamať Itachiho, ale...

Naruto ju zastavil a pokrútil hlavou.

Ja predsa nehovorím o ňom! Ja som myslel...

Nedokázal vysloviť jeho meno. Nebol slabý, to nie. Len to v ňom vyvolalo spomienky na ktoré dávno zabudol. Sasukeho meno bolo u neho a aj u Sakury tabu.(to je zo shippuudenu, predsa musí byť niečo original :P)

Sakura sa ohromene naňho pozrela. Ach, ako mohla zabudnúť?

Nič.

A viac mu nepovedala. Sasukeho znovu vytlačila z mysle. Každou sekundou pomaly zabúdala na jeho chladné oči, čierna vlasy, na ten arogantný tón v jeho hlase. Už nikdy si nechcela spomenúť na to, čo sa stalo v jaskyni. Sasuke Uchiha pre ňu pomaly, ale isto prestával jestvovať.