Nejiho najťažšia misia- 4. časť
TAK TU JE POSLEDNÁ ČASŤ...A PREPÁČTE, ŽE SOM VÁS NECHALA TAK DLHO ČAKAŤ...AK BY STE NAĎALEJ CHCELI ČÍTAŤ MOJE PRÍBEHY...POZRITE NA MOJ NOVÝ BLOG: WWW.CHII-CHAN.BLOG.CZ A DÚFAM, ŽE TIE BUDÚ MAŤ ROVNAKÝ ÚSPECH AKO TIE O NARUTOVI...VĎAKA, ŽE STE TENTO PRÍBEH ČÍTALI...
Prečo sa na mňa nepozrie? Prečo stále hľadí do prázdna a vždy, keď sa naňho pokúsim usmiať odvráti pohľad? Nemá ma rád? Nemá dôvod ma nenávidieť...
Neji sa až prehnane začal tváriť, že ho Ten Ten nezaujíma. Prestal sa na ňu pozerať, neobdaroval ju ani malým úsmevom, dokonca sa s ňou prestal aj rozprávať.
Ničíš ma Neji. Vieš to? Prečo mi tak ubližuješ?
Už druhý deň šli peši a neskutočne pomalým tempom. Bolo to únavné. Ten Ten nesmela ísť rýchlejšie aby sa jej znova nezapálila rana. Tvrdila, že to nič nie je, ale Gai nástojil na tom, že pôjdu pomalšie. Po dlhšej chôdzi sa Ten Ten už po toľký raz zakolísala. Neji by jej bol pomohol keby nebol taký zdržanlivý a nezatajoval svoju náklonnosť. Lee však bol hneď pri nej. Chytil ju okolo pása a podoprel ju. Neji tie dotyky úplne odignoroval.
Dáme si oddych?
Nie.
Zašepkala unavene Ten Ten, ale aj slepý by si bol všimol, že je na pokraji svojich síl. Nezvládala to.
Ten Ten opri sa o mňa viacej. Pôjde sa ti lepšie.
Usmial sa na ňu Lee.
Neji nájdi nám nejaké bezpečné miesto na odpočinok.
Neji prikývol a už ho nebolo. Gai šiel skontrolovať Ten Teninu ranu. Šokovane zistil, že jej začala hnisať. Rozhodol sa, že túto misiu ukončí. Hneď ako si pospia, pôjdu späť do Konohy. Boli síce od nej ďaleko asi na päť dní cesty, ale vždy to bude bezpečnejšie ako ísť ďalej po týchto, bohom zabudnutých, cestičkách.
Poďte za mnou. Našiel som dobré miesto.
Povedal Neji čupiac na strome. Nevidel Gaia ako nenápadne stiahol Ten Tenino tričko a zakryl jej ranu. Lee ju podoprel, a tentoraz Neji nepohol ani brvou aby dal najavo svoj nesúhlas. Prešli asi kilometer až dorazili k skalnému previsu, ktorý ich bezpečne ukryl a chránil ich aj pred dažďom. Ten Ten sa oprela o studenú skalu a napila sa vody. Unavene privrela oči. Neji ju úkosom sledoval.
Zajtra sa vraciame späť do Konohy.
Povedal zrazu Gai. Lee aj Ten Ten sa naňho prekvapene pozreli. Nejimu spadol zo srdca obrovský kameň. Všimol si totiž, že Ten Ten nezvláda cestu tak ako očakávali. Očividne sa jej zranenie nehojilo najlepšie, keďže bola stále unavená. Nemohol sa jej na ranu pozrieť, pretože si od nej držal odstup.
Ale to nemôžete! Len za to, že mám drobné zranenie...
Protestovala Ten Ten.
To drobné zranenie je najhoršie aké si kedy mala Ten Ten!
Ale...
Už ani slovo vraciame sa späť. Je to každému z vás jasné?
Povedal pokojne Gai. Neji aj Lee prikývli, len Ten Ten sa tvárila urazene. Gai si ju nevšímal a ľahol si na odpočinok. Lee kývol na Nejiho aby šiel k nemu.
Ten Tenina rana hnisá. Videl som to, keď ju Gai kontroloval.
Zašepkal, keď boli dostatočne ďaleko od Ten Ten.
Prečo o tom neviem?
Myslím, že ti to Gai-sensej nechcel povedať.
Povedal Lee a s porozumením sa usmial na svojho priateľa. Potom si šiel aj on odpočinúť. Neji sa pozrel na spiacu Ten Ten. Podišiel k nej, kľakol si a pomaly vyhrnul jej tričko. Lee mal pravdu, vyzeralo to horšie. Ten Ten prebudil chlad na pokožke a hneď chytila kunai. Chcela seknúť, ale Nejiho perfektné reflexy zareagovali skôr. Ruka jej ovisla. Pozrela sa do jeho očí. Boli rovnako chladné a odmerané ako vždy.
Neji čo sa s tebou stalo?
Nič.
Tak potom prečo sa ku mne správaš akoby som nejestvovala?
To nie je pravda.
Zamrmlal, zakryl jej ranu a vstal. Pokúsila sa tiež postaviť, ale únava jej to nedovolila. Bezvládne klesla späť. Neobrátil sa aby jej pomohol.
Prosím ťa Neji! Čo som ti urobila? Je to snáď preto, že...
Nedopovedala. Váhala či to má vysloviť. Je to vôbec pravda?
Žiarliš?
Prosím ťa.
Tak potom?
Neji sa otočil k nej. Pozrela sa mu nechápavo do očí. Na chvíľu sa jej zahmlilo pred očami a zakrútila sa jej hlava. Napriek tomu s avšak opäť pokúsila vstať. Zapotácala sa a skoro spadla. Neji ju chytil tesne pred tým než dopadla na tvrdú zem. Ruky jej bezmocne viseli pri tele. Už nevnímala. Stratila vedomie.
**
Sedel v nemocničnej izbe a hľadel na jej tvár. Sedel takmer nehybne len občas mu v očiach zaiskrila nádej, keď sa zdalo, že sa preberá. No naďalej ležala pokojne, akoby bez života. Jediné čo nasvedčovalo, že je ešte na tomto svete bolo pravidelné klesanie jej hrude. Navštevoval ju každý deň, vždy s čerstvými kvetmi. Aj teraz na stolíku stála váza plná žltých narcisov. Dúfal, že konečne ich uvidí. Niekto zaklopal. Bola to zdravotná sestra, ktorá mu oznámila, že sa návštevné hodiny skončili. Vstal, naposledy sa na ňu pozrel a odišiel.
**
Otvorila oči. Pomrvila sa a zažmurkala aby ostrejšie videla. Prvé čosi všimla boli kvety a z nich visiaci lístoček. Zobrala ho a zamračene si ho prečítala. Chvíľu jej trvalo kým si uvedomila čo je tam napísané. Usmiala sa a opäť si ľahla. Zatvorila oči a zaspala. Lístoček zvierala v dlani, až sa skoro nedali drobné písmená prečítať. Ten Ten si ich však skvele zapamätala: Milujem ťa.
THE END
Barbra