40. kapitola

40. kapitola

Táto časť sa mi veľmi nepáči...celé je to už v podstate o ničom...zdá sa mi to už také príliš najivné, alebo ako to nazvať...ale aj tak...ak chcete vedieť ako to skončí prečítajte si to...

Plakala tak ako ešte nikdy. Musela vypustiť zo seba tie pochybnosti a najľahšie to šlo cez slzy. Bola na pokraji zrútenia. Tak strašne chcela aby ho ľúbila a aj on ju. Veľmi si to želala, tak prečo keď sa naňho pozrela on jej nevenoval ani jediný pohľad? Itachi by ju najradšej mal stále pri sebe a Sasuke ju ani len neoslobodí? Pamätala si čo povedal jeho brat, že ak ju miluje príde ju zachrániť. Veď aj prišiel, ale nie kvôli nej. Chcel len zabiť Itachiho. Už toho začínala mať plné zuby. Odvtedy ako ju prvý raz pobozkal musí stále prekonávať rôzne prekážky aby sa k nemu dostala. Jeho srdce bolo príliš uzamknuté, viedla k nemu priveľmi ťažká cesta a Sakura si nebola istá či to zvládne. Netušila, že či má cenu bojovať oň. Zrazu jej to pripadalo celkom zbytočné.

Utrela si slzy. Všimla si ako k nej kráča Suigetsu. Nemohol si nevšimnúť jej červené oči a tiché posmrkávanie. Sadol si k nej. Sakura ho objala okolo pliec. Začala znova plakať.

Neboj bude v poriadku.

Povedal Suigetsu mysliac si, že smúti za Sasukem. Prešli dva dni odkedy zachránil Sakuru a ešte stále nevedeli či je vôbec nažive.

Ja preto neplačem.

Zafňukala Sakura.

Sasuke ma asi podviedol. S...s Karin.

Kto ti to povedal?

Itachi.

Aj keby, tak vtedy ho klamala nie?

Prečo ho obhajuješ?

Ja dávam len veci do správnej mieri.

Vlastne máš pravdu.

Priznala nakoniec kunoichi.

Myslíš, že ma ešte miluje?

Zašepkala. Oprela si bradu o jeho plece. Suigetsu dlho mlčal. Jemne odtisol Sakuru aby sa jej mohol pozrieť do očí.

Môžeš sa ho to spýtať.

Povedal a ukázal pred seba.

**

Sasuke mal ruky celé od krvi, ale netrápilo ho to. Bežal rovno, nevedel kam, bol ako v tranze. Zastal, keď uvidel pred sebou svetlo ohňa. Nohy mu každú chvíľu vypovedia službu. S posledných síl sa dopotácal k okraju čistinky, uprostred ktorej sedela Sakura so Suigetsuom. Už nevládal povedať ani slovo. Aj napriek tomu, že Sakura objímala Suigetsua. Spadol na kolená a aby sa udržal zabodol zakrvavenú katanu do zeme a pridržiaval sa jej.

**

Pribehla k nemu. Kľakla si aby ho prezrela. Chcela mu vyhrnúť rukáv, ale on jej chytil zápästie. Pevne jej stisol ruku a pritiahol si ju k sebe. Druhou rukou jej chytil bradu a uprene sa na ňu zahľadel.

Spravil...som to kvôli tebe.

Zachripel. Nadýchol sa aby nabral sily.

Nemohol...som ho zabiť...pretože ťa má rád.

A omdlel. Sakura sa v šoku pozerala ako mu klesli ruky. Suigetsu už stál dávno pri nich a pokúšal sa zdvihnúť Sasukeho. Sakura si ho však všimla až teraz. Chytila Sasukeho za rameno a prehodila si jeho ruku cez plece. To isté urobil aj Suigetsu a spoločne ho preniesli k stanom. Kunoichi ho poriadne prezrela. Zistila, že má pár rezných rán na ramenách, ale mal aj mnoho popálenín, ktoré sa zdali byť dosť vážne. Nedokáže ho ošetriť natoľko aby mohol znova bojovať. Potreboval poriadnu lekársku starostlivosť. Lenže ako ho dostane do nemocnice vzdialenej vyše 5 míľ? Mala kopu starostí a teraz sa je pridá ešte jedna?

Ako to len zvládnem?

Uvažovala. Otvorila fľaštičku liehu od Suigetsua, namočila ním handričku a pustila sa do čistenia rán na Sasukeho hrudi. Pri každom pretretí rany sa trhla akoby ju každé zo zranení bolelo rovnako ako samotného Sasukeho. Sústredila sa na svoju prácu a ani si nevšimla ako Suigetsu závistlivo hľadí na poraneného Sasukeho. Rád by sa s ním vymenil, mal by totiž niekoho, kto by sa oňho mohol starať a ľúbiť ho. Možno si Sakura nebola istá čo cíti, no Suigetsu tušil, že Sasukeho v skutočnosti miluje. A potom aj to čo jej povedal Sasuke naznačovalo, že aj on ju má rád. Suigetsu veril, že raz budú spolu šťastní a nič ich nerozdelí. Aj keď sa mu to zdalo nefér a kúsok odporné (pochopte je predsa vraždiaci maniak), ale aj tak...ich príbeh nesmie skončiť smutne...

Ako to medzi nimi dopadne...to sa dozviete na konci príbehu...a to bude už onedlho...:P

Barbra