(zlatý obrázoček)
Vampire love
Napíšem vám recenziu...aby ste zhruba vedeli na čom budem pracovať najbližších pár týždňov...a prečo sa nebudem až tak venovať príbehom o postavách z Naruta...
Dievča menom Jasmin je celkom normálna, ako každá iná štrnásť ročná baba v jej veku...teda až na to, že sa priatelí s 23 ročnou rebelkou. Jej život sa však postupne začne meniť. Najprv sa spustí vlna záhadných zmiznutí, potom ju v jednu noc niekto prenasleduje a stále vidí ten podivný tieň, ktorý jej nedá pokoja...Netuší však, že to bude ešte zložitejšie. Na vlastnej koži totiž zistí aké to je, keď sa do ľudského dievčaťa zaľúbi upír...
A tu je kúsok z príbehu:
"Kto si?
Pípla.
"Naozaj to chceš vedieť?"
Spýtal sa ten tichý hlas. Patril skôr chlapcovi než dievčaťu. Bol taký dráždivý až skoro povedala ÁNO. Uvažovala čo mu na to odpovedať. Začínala sa báť čím ďalej tým viac. V novinách predsa písali, že ešte nenašli tých zmiznutých ľudí.
"Prečo ma sleduješ?"
Spýtala sa napokon. Chvíľu bolo ticho, zdalo sa, že váha.
"Páčiš sa mi, aj keď si len ľudská bytosť."
Tá veta ju zarazila. Čo to malo znamenať? Nechápala čo myslel tým: aj keď si len človek. Kto to môže byť? Bola strašne zvedavá, ale zároveň vedela, že musí byť obozretná. Nesmie sa unáhliť, môže jej to aj ublížiť.
"Ty nie si...no...človek?"
Čakala na jeho odpoveď. Nikto sa neozýval. Poobzerala sa po okolí. Nevidela ani len ten tieň, vôbec nič nenasvedčovalo, že by tu niekto alebo niečo mohlo byť. Všetko sa zdalo rovnaké. Možno odišiel. Dúfala, že sa nevráti. Vlastne, čo ak to bol niekto kto by sa aj jej páčil? Pocítila sklamanie. Posledný raz sa pozrela na nočnú oblohu. Potom zavrela okno a šla si ľahnúť. Ani zďaleka ju nenapadlo žeby ju mohol sledovať zhora. Jeden pár čiernych očí splýval s okolitou tmou, nikomu by nezišlo na um, že niečo alebo niekto sedí na streche malého rodinného domu.
No aké to je?
Barbra