38. kapitola

38. kapitola

Čakal na určenom mieste. Meškala. To by mu ani tak nevadilo keby sa nezdržala tak dlho. Nemala to vo zvyku. Už po stý raz prešiel pohľadom po okolí. Nevidel ju. Pokrčil ramenami a vydal sa smerom k jej domu.

Zaklopal aj zazvonil, ale neotváral nik. Vyskočil teda na strom a z neho na podobločnicu. Pozrel sa do jej spálne. Prikrývka bola odhodená do rohu a posteľ neupravená. Zdalo sa mu to podozrivé, avšak uvedomil si, že je kúsok paranoidný čo sa mu nestávalo často.

Možno zabudla na schôdzku alebo jej do toho niečo prišlo.

Uvažoval a zároveň sa snažil upokojiť. Chcel mať však istotu. Skočil k balkónovým dverám. Boli otvorené dokorán. Nepozdávalo sa mu to ešte viac. Vošiel do obývačky. Do očí mu udrel ten strašný neporiadok. Vankúše boli porozhadzované, knihy vyhádzané z políc, zásuvky ležali prevrátené na zemi. Vyzeralo to tam akoby niekto niečo hľadal. Jediné čo ostalo nepoškodené bola fotka v drevenom ráme. Pozrel si ju lepšie. Boli na nej oni dvaja. Usmial sa. Túto fotku fotila určite Ino. Veď kto by sa na to odvážil a spravil to také presné?

Naposledy preletel pohľadom po izbe a zmizol.

**

Trafil. Trafil. Trafil.

Nemusíš to furt opakovať.

Keď ja sa nudím!

Tak sa choď pozrieť na to dievča.

Kisame vstal a prešiel k dverám. Odsunul ich a škárou medzi okrajom dvier a stenou sa pozrel na spiacu Sakuru. Chvíľu ju sledoval potom sa zas vrátil k Itachimu aby ho znova začal otravoval.

Ešte jedno slovo a trafím do teba.

Zavrčal výstražne Itachi a zas hodil kunaiom do terča.

Itachi?

Kisame v šoku nadskočil. Itachi prevrátil očami a s arogantným výrazom v tvári sa pozrel na Sakuru, ktorá stála vo dverách.

Ty si nespala?

Spýtal sa Kisame.

Tss...

Klon. Správne Sakura?

Uškrnul sa Itachi. Kunoichi nereagovala.

Môžem sa s tebou porozprávať?

Opýtala sa. Itachi kývol rukou na znak súhlasu. Pozrel sa na Kisameho, ktorý pochopil, že tu nemá čo hľadať.

Prečo ma tu držíš?

Spýtala sa na rovinu, keď boli sami.

Nie je mojou povinnosťou ti odpovedať.

Uškrnul sa povýšenecky Itachi.

Má toho s bratom viac spoločné ako len sharingan. Presne takto rozpráva Sasuke.

Pomyslela si.

Itachi postrehol jej zamyslený pohľad. Podišiel k nej. Položil jej ruku na plece v tej chvíli sa Sakura prebrala z myšlienok.

Ak ťa má rád príde za tebou.

Zamrmlal. Cítila jeho dych, ale pokúsila sa nemyslieť na rovnako hlboké čierne oči ako sú Sasukeho. Tak jej ho pripomínal. Príliš sa na seba podobali a to ju rozčuľovalo. Miestami začínala mať pocit, že sa nerozpráva s Itachim ale so Sasukem.

Škoda, že ho tak strašne miluješ.

Povedal nečakane Itachi. Otočil si Sakuru k sebe.

Máš očividne v sebe niečo čo ho priťahuje.

Pozerala naňho s úprimný prekvapením.

... a aj mňa.

Dodal šeptom.

Ja...

Sakura netušila čo mu má na to povedať.

Nič nehovor.

Chytil jej tvár do dlaní.

Nepustím ťa z tadeto.

Zamrmlal.

Ani som to nečakala, len chcem vedieť prečo.

Ak by som ti to povedal pokazila by si mi zábavu.

Čakáš, že si príde po mňa však?

Odvrátila od neho pohľad. Chrbtom ruky ju pohladil po tvári.

Uhádla si.

Povedal chladne a pustil ju. Odsunul dvere vedúce von.

Si zvláštna.

Povedal ani sa na ňu nepozrel. Potom vyšiel z miestnosti. Ponechajúc zamračenú Sakuru samú.

Barbra