9. kapitola

9. kapitola

Sakura sa prebudila na ostré slnečné lúče, ktoré sa vkradli do malej jaskyne. Pošúchala si oči a zívla. Zápästia ju ešte stále boleli od ostrých lán. Na včerajšok si pamätala len hmlisto. Rozhodne však vedela, čo urobil Sasuke. Pobozkal ju! Ešte stále bola kúsok prekvapená. Vystrela sa a porozhliadla po malej jaskyni. Ako prvé jej padli do oka zbrane, ktoré ležali pri nej. Nachvíľu ju premohol pocit, že Sasuke odišiel. A keď ho nikde nevidela aj si to začínala myslieť. Vzdychla si.

Veď si predsa vedela, že to takto skončí.

Zvolala jej kunoichi časť mysle.

Asi áno. Len som...ja...no...nechcela som si to pripustiť.

Pomyslela si. Zo zlosti zdvihla prvý shuriken a hodila ho do kamennej steny. Z tej sa ihneď zosypala spŕška kameňov. Sakura potlačila sklamanie a vytiahla zaseknutú zbraň. Naštvane sa pozrela na ryhu, ktorú zanechala. Zárezy vytvárali písmeno S. To ju ešte väčšmi rozzúrilo. Odložila si svoje veci. Vedela, že na misii zlyhá pokiaľ neprivedie Sasukeho Uchihu.

Možno by bolo teraz dokonca jednoduchšie zabiť Itachiho.

Uškrnula sa. Bol to bláznivý nápad, no zrazu sa jej celkom pozdával. A prečo by si netrúfla na takého ninju? Možno by ho hravo zvládla! Nemala čo stratiť. Nemyslela na nič iné, len na to ako nájsť a zabiť ho.

To sa Sasuke prekvapí!

Pomyslela si a zrazu jej došlo prečo to chce urobiť. Zničí Sasukeho veľký cieľ. Zlosť ju celkom ovládla. Nedokázala by ho zabiť, to nie, ale toto bude preňho horšie ako smrť. Bolo rozhodnuté. Sakura skrížila prsty a zmizla v obláčiku prachu.

Tak tuto máte! Dúfam, že sa vám to páčilo! Teraz chvíľu písať nebudem. Ale nabudúce uverejním aj dve kapitoly za sebou.

Zatiaľ Sayonara :P